Vek, vek, vek…často narobí vrásky nejednej žene, no i začiatočníkom v angličtine. Ako správne vyjadriť svoj vek? A prečo je veta “I have thirty years” neprípustná? To a ešte omnoho viac v tomto článku.

Jednou z častých chýb, ktorej sa študenti angličtiny dopúšťajú je vyjadrenie ich veku. V spojením s vekom v angličtine nepoužívame sloveso TO HAVE (mať), ale sloveso TO BE (byť). V angličtine teda nehovoríme, že “máme toľko a toľko rokov”, ale že sme “toľko a toľko starí”.

• I am thirty years old. (nie I have thirty years.)

V bežnej angličtine túto vetu ďalej skracujeme a vynechávame YEAR(S) OLD.

• I am thirty.

Mnohým z vás vyššie spomenuté vety nerobia žiaden problém. Akonáhle sa však časovo prenesiete do minulosti, problém sa objaví znova.

• She had about twenty at the time.
• She was about twenty at the time. 

Často sa stáva, že sa pri preklade do angličtiny nesprávne vynecháva prídavné meno OLD. Nasledujúca veta je teda neprijateľná:

•  I’m thirty years.

SPRÁVNE môžeme teda povedať I’M THIRTY YEARS OLD alebo I’M THIRTY.

Pozor na poradie slov vo vete. Prídavné meno OLD umiestňujeme za podstatným menom YEAR(S).

•  I’m old thirty years.

SPRÁVNE je I’M THIRTY YEARS OLD.