Predprítomný čas (present perfect)

AAaPredprítomný čas (present perfect) – stavba, použitie. Rozdiel predprítomný čas a minulý čas, rozdiel predprítomný čas a prítomný čas jednoduchý. Viac sa dočítate v článku.

 


Základná stavba

KLADNÁ VETA
Podmet + pomocné sloveso HAVE / HAS + minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar)
He, she, it + has + worked
I, you, we, they + have + worked
She has worked as a teacher since 2000.
ZÁPORNÁ VETA
Podmet + have / has + záporný výraz NOT + minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar) (HAS NOT vytvára skrátený tvar HASN’T / HAVE NOT vytvára skrátený tvar HAVEN’T)
He, she, it + has + not + worked
I, you, we, they + have + not + worked
She hasn’t worked as a teacher since 2000.
OTÁZKA
Have / has + podmet +  minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar)
Has + he, she, it + worked
Have + I, you, we, they + worked
Has she worked as a teacher since 2000?

Všimnite si skrátené tvary pomocných slovies HAVE / HAS v kladnej vete a zápore:

I have worked = I‘ve worked
I have not worked = I haven’t worked
He has worked = He‘s worked
He has not worked = He hasn’t worked

Skrátený tvar ” ‘s ” pripojený k podmetu nemusí mať v anglickej vete vždy význam pomocného slovesa HAS. Sloveso v minulom príčastí nám pomôže určiť, že ide práve o skrátený tvar od pomocného slovesa HAS. Porovnajte:

She is a teacher.
She has worked as a teacher for ten years.
She’s a teacher.
She’s worked as a teacher for ten years.

Použitie

Predprítomný čas, ako už jeho názov napovedá, je jeden z anglických časov, ktorý sa rovnako ako ktorýkoľvek iný prítomný čas vzťahuje predovšetkým k prítomnosti. Jeho spojitosť so súčasnosťou nám prostredníctvom slovesa hovorí o niečom, čo JE TU A TERAZ. V tom je základný rozdiel v porovnaní s minulým časom. Minulý čas totiž označuje dej, stav alebo zvyk, ktorý sa ODOHRAL a UKONČIL v minulosti a nemá žiadny vzťah k prítomnosti, resp. opisuje niečo, čo už bolo, niečo, čo nemá s prítomnosťou nič spoločné. Predprítomný čas je ale úzko spojený s prítomnosťou a nesmie sa považovať za minulý čas.

Predprítomný čas najčastejšie používame v nasledujúcich prípadoch:

➀  ZMENY ⇒ “niečo sa V MINULOSTI stalo a TERAZ je (kvôli tomu) niečo inak” (= prítomný následok alebo výsledok minulého deja)

Predprítomný čas vyjadruje minulý dej, ktorý má dopad do súčasnosti. Zvyčajne sa odohral v nedávnej minulosti, ale jeho výsledok pociťujeme TERAZ. Inak povedané, predprítomný čas nám pomáha vyjadriť, že sa niečo V MINULOSTI stalo a SÚČASNOSŤ je kvôli tomu deju pozmenená – V PRÍTOMNOSTI vnímam výsledky alebo následky MINULÉHO DEJA. Spája sa tu teda dokopy to, že sa niečo STALO a že niečo JE TERAZ (kvôli tomu) v nejakom (po)zmenenom stave. Dôraz je tu kladený predovšetkým na to, ako je to V PRÍTOMNOSTI. V takýchto vetách nezdôrazňujeme, KEDY sa to stalo, AKO sa to stalo, PREČO sa to stalo a pod.

  • The window was open ten minutes ago. Now it is closed. Somebody has closed the window. —Pred desiatimi minútami boli tie dvere otvorené. Teraz sú zavreté. Niekto tie dvere zavrel.

Ako vidíme, predprítomný čas jednoduchý popisuje deje a stavy, ktoré prebehli síce v minulosti, avšak ich pôsobenie presahuje až do prítomnosti. Tieto deje alebo stavy sa síce celé udiali v minulosti (tzn. už skončili), ale my o nich hovoríme hlavne preto, že viedli k nejakému aktuálnemu stavu vecí v prítomnosti. 

Príkladová veta: 

  • Why is Peter so angry? — He has lost his wallet somewhere.

Všimnite si, že i napriek skutočnosti, že vetu preložíme do slovenčiny pomocou minulého času ako “Stratil som dáždnik,…“, veta má vo svojej podstate silnú spätosť s prítomnosťou. Táto veta nehovorí iba o tom, že sme dáždnik stratili, ale zároveň naznačuje i to, že DNES je niečo iné, že DNES je niečo zmenené – že TERAZ ten dáždnik nemám, že je stratený. Opäť tu spojujeme DEJ, ktorý sa odohral v minulosti (= strata dáždnika) a zmieňujeme VÝSLEDOK tohto deja v prítomnosti – výsledok deja, ktorý prebehol v minulosti reflektujeme v prítomnosti /hovoríme o tom, čo je TERAZ a TU (oznámenie má prítomný charakter)/. V takýchto vetách nehovoríme o tom, KEDY sa to stalo, AKO sa to stalo, iba konštatujeme, že TERAZ pociťujeme následky deja, ktorý sa odohral.

Keby sme naopak chceli zdôrazniť, KEDY / KDE / PREČO sa niečo STALO, predprítomný čas by sme nepoužili, pretože informácie zdôrazňujúce miesto (KDE sa niečo stalo), čas (KEDY sa niečo stalo), príčinu (PREČO sa niečo stalo) sa nevzťahujú k prítomnosti, nič súčasného pomocou nich nevyjadrujeme.

Zhrňme si to ešte raz! Prečo v našej príkladovej vete vyššie nepoužijeme (predovšetkým v britskej angličtine) minulý čas?

  •  Why is Peter so angry? — He has lost his wallet somewhere. (= predprítomný čas)
    → naša príkladová veta nám hovorí niečo o dianí v prítomnosti, o tom, že Peter nemá svoju peňaženku, TERAZ je stratená, preto použijeme predprítomný čas
  •   Why is Peter so angry? — He lost his wallet somewhere. (= minulý čas)
    → minulý čas by nám rozprával o niečom v minulosti, niečo, čo sa už stalo a s prítomnosťou nemá nič spoločné, a preto tu je lepšie použiť predprítomný čas, keďže my v prítomnosti pociťujeme následky deja, ktorý sa odohral

Všimnite si, že tento čas nemá v slovenčine obdobu, takže pre nás nie je ani prirodzeným gramatickým javom. Pri preklade slovenských viet do angličtiny si preto treba dávať pozor, keďže tieto vety (v ktorých následky deja pociťujeme v prítomnosti) sú často v slovenčine síce vyjadrené obyčajným minulým časom, no v angličtine na ich preklad používame čas predprítomný.

  • The bus has not arrived. – Autobus neprišiel.
    Autobus neprišiel, a preto teraz nemáme ako odcestovať – výsledok minulého deje pociťujeme v súčasnosti, preto použijeme predprítomný čas

Všimnite si rovnako nasledujúce príkladové vety v predprítomnom čase (HAVE/HAS + tretí tvar slovesa):

  • He has lost his keys. – Stratil svoje kľúče. (= jeho kľúče sú TERAZ stratené)
  • The house has burnt- Dom zhorel. (= dom je TERAZ zničený ohňom)
  • My cas has broken down. - Moje auto vypovedalo službu. (= auto je TERAZ pokazené)

Z vysvetlenia vyššie už vieme, že ak sa tieto deje odohrali v minulosti –  navyše aj v slovenskom preklade ich vyjadríme práve pomocou minulého času (Stratil svoje kľúče.  ⁄⁄  Dom zhorel.  ⁄⁄  Moje auto vypovedalo službu.), ale ich následky zasahujú do prítomností (je to TERAZ stratené, dom je TERAZ zničený ohňom, auto je TERAZ pokazené), na vyjadrenie takýchto dejov (bez poskytnutia podrobnejších informácií) používame v angličtine čas predprítomný. Nezabúdajte ale, že ak by sme naopak chceli zdôrazniť, KEDY / KDE / PREČO sa niečo STALO (o deji by sme poskytli bližšie informácie), predprítomný čas by sme nepoužili, pretože informácie zdôrazňujúce miesto (KDE sa niečo stalo), čas (KEDY sa niečo stalo), príčinu (PREČO sa niečo stalo) sa nevzťahujú k prítomnosti, nič súčasného pomocou nich nevyjadrujeme:

  • He lost his keys in the supermarket in the city centre. - zdôrazňujeme KDE sa to stalo
  • The house burnt because of his daughter. - zdôrazňujeme PREČO (kvôli komu) sa to stalo
  • My cas broke down yesterday. - zdôrazňujeme KEDY sa to stalo

Rozdiel medzi predprítomným a minulým časom si môžeme rozanalyzovať rovnako aj na dvojici nasledujúcich viet:

  • Peter has lost his umbrella – he doesn′t know when. – predprítomný čas → hovoríme o tom, čo je TERAZ a TU (oznámenie má prítomný charakter)
    - pri preklade do slovenčiny sme použili minulý čas (“Peter stratil svoj dáždnik…”), keďže v slovenčine predprítomný čas neexistuje
     Doslovný preklad (ktorý zvyčajne nepoužívame, slúži nám totiž iba na lepšie pochopenie predprítomného času) by mohol byť: “Peter má stratený (svoj) dáždnik…” a ako vidíme, práve tento preklad nám najlepšie zachycuje prítomný charakter deja (čo je TU a TERAZ)
  • Peter lost his umbrella in London last month. - minulý čas → hovoríme o tom, čo BOLO V MINULOSTI – VTEDY (minulý mesiac) a TAM (v Londýne), preto použijeme minulý čas

   Porovnajte rovnako!

lost my keys yesterday. It was terrible! I‘ve lost my keys! I can’t get into my house (now).

Ďalšie príklady:

  • have bought a new hat. – Kúpil som si nový klobúk. 
    (= Nevravíme kedy sme ho kúpili, ale po kúpe sa situácia zmenila, TERAZ tu klobúk je, môžete si ho vyskúšať alebo sa naň pozrieť – opäť vyjadrujeme niečo o prítomnosti)
  • Have you had your dinner? - Už si obedoval
    (= Zaujímame sa, či sa osoba v minulosti naobedovala a ak áno tak tento dej ovplyvňuje to, či JE / NIE JE TERAZ osoba hladná. Túto otázku by sme doslovne mohli interpretovať ako “Nie si TERAZ hladný?”, čo je praktický dôsledok nejakého deja z minulosti na prítomnosť)
  • What beautiful flowers! Who has brought them? – Aké nádhere kvety! Kto ich priniesol?
    (= Aktuálne na kvety reagujeme, následky deja (prinesenie kvetov) zasahujú do prítomnosti (kvety sú tu a teraz). Nezaujíma nás doba nákupu, ale že sú TERAZ tu, preto použijeme predprítomný čas)
  • I am not hungry. I have eaten a slice of bread. - Nie som hladný. Zjedol som krajec chleba.
    (= TERAZ nie som hladný. Prečo? Pretože následok minulého deja (jedenie chleba) má následok v prítomnosti / zasahuje do prítomnosti (z tohto dôvodu nie som TERAZ a TU hladný). Nezaujíma nás presná doba a konkrétne miesto jedla, preto použijeme predprítomný čas)

Nezabúdajte, že ak by sme naopak chceli zdôrazniť, KEDY / KDE / PREČO sa niečo STALO, predprítomný čas by sme nepoužili, pretože informácie zdôrazňujúce miesto (KDE sa niečo stalo), čas (KEDY sa niečo stalo), príčinu (PREČO sa niečo stalo) sa nevzťahujú k prítomnosti, nič súčasného pomocou nich nevyjadrujeme.


➁  ŽIVOTNÁ SKÚSENOSŤ ⇒ “už dosiahnuté ciele / výsledky / (ne)úspechy, …” 

Prostredníctvom predprítomného času jednoduchého rovnako vyjadrujeme naše životné skúsenosti – čo sme za celý svoj život zažili, vyskúšali, urobili, prípadne popisujeme doposiaľ dosiahnuté výsledky, resp. to, čo sme UŽ urobili alebo EŠTE neurobili. V takýchto vetách vyjadrujeme to, k čomu za nášho života (prípadne za života niekoho iného, kto ešte žije) došlo, prípadne vôbec nikdy nedošlo, ale stále sa to ešte môže zmeniť (keďže osoba stále žije). V týchto situáciách sa jedná o otvorenú prítomnosť – to, čo sa stalo / nestalo je len súčasný stav, nie niečo čo už je nenávratne preč.

  • have never been to Paris. - Nikdy (od narodenia do teraz) som nebol v Paríži.
  • Have you ever been to Spain? – No, I haven’t been to Spain yet. – Otázka znie, či ste vôbec niekedy za celý svoj život (od narodenia až doteraz) boli v Španielsku. V odpovedi zmieňujeme, že sme tam za celý svoj život nikdy neboli. Až do tejto chvíle sme Španielsko nenavštívili.

Pozrime sa spoločne na ďalšiu situáciu. Ak by sme v angličtine povedali vetu “I have done it yesterday.”, v podstate by sme tým doslovne vyjadrili “urobil som to včera od narodenia do teraz”. Takto zostavená veta, ako isto uznáte, neznie veľmi prirodzene. Buď sme danú činnosť dokončili včera, alebo chceme povedať, že sme ju už (vôbec) niekedy (počas nášho života) vykonávali, ale nie oboje dohromady. Jednoduché pravidlo, ktoré si môžete zapamätať, je: Nikdy nepoužívajte predprítomný čas s konkrétnym dátumom alebo časom v minulosti. Namiesto toho použijeme jednoduchý minulý čas.

Predprítomný čas teda používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa už niekedy v minulosti odohrali, ale ešte stále sa môžu odohrať v budúcnosti. Prečo sa môžu odohrať?

 Časové obdobie, na ktorom sa dej už predtým odohral ešte neskončilo (hovoriaci ho považuje za neukončené). Dej sa mohol v minulosti v neukončenom časovom obodobí odohrať, a to nie len raz. Inak povedané, predprítomný čas používame vtedy, ak sa dej, ktorý už niekedy prebehol môže zopakovať a uskutočniť znova (čas nie je ukončený, aktér deja žije apod.)

V opačnom prípade, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa v minulosti odohrali a už sa viac zopakovať/ odohrať nemôžu (čas deja je ukončený, aktér deja zomrel apod.), používame minulý čas.

Všimnite si!

  • I′ve been to Mexico many times. (= stále žijem, môj život stále trvá, preto je možné, že sa do Mexika ešte môžem dostať)
  • J.K. Rowling has written a lot of books. (= spisovateľka stále žije, stále môže niečo napísať)

Všimnite si nasledujúce príklady:

  • have read the book twice. – Čítal som tú knihu dvakrát (od narodenia do teraz).

Ako sme si vysvetlili vyššie, ak nie je vo vete alebo v kontexte začiatok deja bližšie špecifikovaný, je vetou typicky myslené, že hovoríme o neukončením období “od narodenia” a končiacom súčasným okamihom. Táto informácia je na tejto neukončenej časovej priamke menná. Toto je aktuálny počet mojich sledovaní filmu. Ale o týždeň to môže byť inak. Nič mi v tom nebráni, aby som si knihu prečítal ešte raz.

Na všetky uvedené príklady vyššie si stačí položiť jednoduchú otázku: “Je už tá informácia nemenná?” Podľa odpovede vieme hneď určiť, či je potrebné použiť predprítomný alebo mimulý čas.

  • bought a new book last month. 
  • bought a new book for £20.

Skutočnosť, že som si kúpil novú knihu minulý mesiac, že som si ju kúpil za 20 dolárov sa už nikdy nezmení. Minulý mesiac považujeme za ukončené časové obdobie; situácia sa počas tohto obdobia už nemôže (po)zmeniť, odohrať apod.

Porovnajte!

  • J. K. Rowling wrote her first book in 1971. (Kedy? V roku 1971 = čas je uvedený; ukončené obdobie)
  • J. K. Rowling has written a lot of books. (Kedy? Nevieme. Presný čas nie je spomenutý. Nie je spomenuté ani to, kedy sa dej skončil (vo vete nie je nijaké príslovkové určenie času), avšak schopnosť deja odohrať sa je je evidentná. Autorka žije, stále môže napísať ďalšie knihy.)

Všimnite si! Predstavte si, že sa rozprávate s kamarátkou. Poviete jej, že ste si kúpili včera nové tričko. Na tejto časovej priamke “včerajška”, ktorú sme vo vete vyjadrili príslovkovým určením “yesterday”, sa z pohľadu dneška už tento dej “nakupovania” pozmeniť nemôže. Jedná sa totiž o uzavreté časové obdobie – včerajšok je už z pohľadu dneška preč. Vy si už nemôžete kúpiť ďalšie tričko. Toto je dokonalý priestor pre použitie minulého času. Ak napr. dnes konštatujem, že včera som si dal kávu, dej sa na tejto časovej priamke “včerajška” odohral a ukončil.Deje vyjadrené minulým časom nemajú spojitosť s prítomnosťou. Včerajšok sa ukončil odbitím polnoci a tak nakupovanie alebo kávu, o ktorej sme vyššie hovorili pripisujeme na časovú priamku ukončeného obdobia. Toto je jedna zo základných čŕt minulého jednoduchého času.Nie je však pravda, že vždy, ak vo vete nie je presný čas používame predprítomný čas. Podstatný je vždy KONTEXT, v ktorom sa nachádzame. Ak hovoríme o minuloročnej dovolenke, nemusíme v každej vete použiť príslovkové určenie, ktoré je typické pre minulý čas a aj napriek tomu vo vete použijeme minulý čas, lebo z kontextu je jasné, že ide o ukončený dej. Ako sme vyššie spomenuli, príslovkové určenie času vo vete nemusí byť vôbec vyjadrené, ak je známe z kontextu. Hovoriaci aj poslucháč poznajú okolnosti deja (kedy sa odohral), poprípade to je všeobecne známy fakt:

  • George Gordon Byron was a poet. – príslovkové určenie času sa vo vete nenachádza, ale my vieme, že Byron je mŕtvy (je to fakt, s ktorým je väčšina populácie oboznámená, keďže hovoríme o najznámejšom anglickom básnikovi); obdobie jeho života je teda ukončené; táto veta je konštatovaním z histórie – minulosti, preto použijeme minulý čas
  • Shakespeare wrote a lot of sonnets. – príslovkové určenie času sa vo vete nenachádza, ale my vieme, že Shakespear je mŕtvy (je to fakt, s ktorým je väčšina populácie oboznámená); teda obdobie, kedy by sa terajší počet jeho sonetov mohol pozmeniť považujeme za ukončené (ukončila ho jeho smrť)
  • A: “What did you do last night?”
    B: “I met some friends and we went to see a film.” – čas vo vete nie je, no my vieme z kontextu (predošlej otázky), že opisujeme dej už počas ukončeného časového obdobia (last night)
  • We met Karel Kryl. – už ho nemôžeme stretnúť, pretože zomrel, rovnaká situácia ako so Shakespearom; ak by sme obdobie za ukončené nepovažovali, stále by trvalo, Kryl by bol ešte nažive, použili by sme predprítomný čas.

 


➂  DEJ TRVAJÚCI DO PRÍTOMNOSTI ⇒ “činnosť, ktorá začala v minulosti a pokračuje (až) do prítomnosti” 

Vyššie sme si uviedli, že jedno z možných použití predprítomného času sú situácie, kedy hovoríme o dejoch, ktoré sa už niekedy v minulosti odohrali, ale ešte stále sa môžu odohrať v budúcnosti. Časové obdobie, na ktorom sa dej už predtým odohral neskončilo (hovoriaci ho považuje za neukončené). V tejto časti na toto použitie nadviažeme a vysvetlenie, ktoré sme si vyššie ilustrovali na rôznych príkladoch nižšie (ešte čiastočne) doplníme.

Zapamätajte si, že predprítomný čas sa používa rovnako pre opis dejov, ktoré trvajú od minulosti až doposiaľ. Môže sa samozrejme jednať aj o dej, ktorý sa od minulosti až do súčasnosti pravidelne opakuje. Čas slovesného deja je v takom prípade vo vete často určený príslovkovým určením, ktoré zahrňuje aj prítomnosť – je to teda čas, ktorý ešte trvá, ktorý sa ešte neskončil (ako ilustruje obrázok nižšie):

present2

V týchto prípadoch sa dej často začal v minulosti a doteraz neskončil - deje začali v minulosti, ale stále ešte trvajú a prebiehajú teda aj v prítomnosti. Ak časový výraz vo vete naznačuje ukončené obdobie, používame minulý čas. Ak naznačuje obdobie neukončené, používame predprítomný čas.

Prezrite si niekoľko príkladov:

obdobie2

  • It didn’t snow yesterday. – YESTERDAY (= ukončené obdobie)
  • It was very hot last week. – LAST WEEK (= ukončené obdobie)
  • I was very patient when I was a child. – WHEN I WAS A CHILD (= ukončené obdobie)
  • She did her homework five minutes ago. – FIVE MINUTES AGO (= ukončené obdobie)
  • He kissed me on Monday. – ON MONDAY (= ukončené obdobie)

(Pozn.: Do modrého obdĺžnika v obrázkoch si môžete dosadiť aj iné časové údaje ako v nasledujúcich vetách.) 

Všimnite si, že ak hovoríme o ukončenom časovom období, ktoré v sebe nezahŕňa prítomnosť (hovoríme o nejakom časovom období, ktoré trvalo od nejakého času v minulosti a aj v nejakom momente v minulosti toto obdobie aj skončilo), vo vete použijeme minulý čas.

obdobie1

  • It hasn’t snowed today– TODAY (= neukončené obdobie – dnešok stále trvá)
  • Sarah hasn’t done very well so far. – SO FAR (= neukončené obdobie)
  • I haven’t seen Lisa this afternoon– THIS AFTERNOON (= neukončené obdobie)
S časovými výrazmi “todaythis morningthis afternoonthis eveningthis weekthis monththis yearthis century ” atď. používame:
°
» predprítomný čas vtedy, ak toto obdobie považujeme za neukončené; situácia sa počas tohto obdobia môže (po)zmeniť, odohrať a pod.

» minulý čas vtedy, ak toto obdobie považujeme za ukončené; situácia sa počas tohto obdobia už nemôže (po)zmeniť, odohrať a pod. 

Ako tomu máte rozumieť? Vezmime si napr. časový výraz “this morning “. Predprítomný čas môže byť totiž použitý s časovým výrazom “this morning ” len do jednej popoludní, pretože potom sa “this morning ” končí a mení sa na ukončené časové obdobie a pre deje, ktoré sa v ňom objavili musíme použiť minulý čas.

(povedané o 11. doobeda): Have you seen John this morning ? predprítomný čas
(povedané o 2. poobede):  Did you see John this morning ? minulý čas

Podobne, obdobie “this afternoon ” končí okolo piatej hodiny poobede.

(povedané o 4. poobede):  I haven’t seen John this afternoon . - predprítomný čas
(povedané o 6. poobede):  didn’t see John this afternoon . minulý čas

°

Ako vo vete bližšie špecifikujeme isté časové obdobie, počas ktorého dej, ktorý začal v minulosti a doteraz neskončil, trvá? Na označenie začiatku deja sa pred príslovkovým určením často používa predložka SINCE a na označenie časového úseku predložka FOR. Viac sa dozviete v samostatnom učive po kliknutí TU.


MINULÝ ČAS vs. PREDPRÍTOMNÝ ČAS

123123 ČASOVÝ ÚDAJ

Minulý čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa odohrali v určitom čase v minulosti, ktorý je vo vete priamo uvedený, všeobecne známy, nepriamo vyjadrený alebo z kontextu jasný.

  • J. K. Rowling wrote her first book in 1971. (Kedy? V roku 1971 = čas je uvedený)

Predprítomný čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa odohrali v neurčitom čase v minulosti. Presný čas je v tomto prípade neznámy alebo pre hovoriaceho nepodstatný, no obdobie, počas ktorého sa tieto deje mohli a ešte môžu odohrať považujeme za neukončené.

  • J. K. Rowling has written a lot of books. (Kedy? Nevieme. Presný čas nie je spomenutý. Autorka žije, stále môže napísať ďalšie knihy.)

Deje vyjadrené minulým časom nemajú spojitosť s prítomnosťou. Nie je však pravda, že vždy, ak vo vete nie je presný čas používame predprítomný čas. Podstatný je stále KONTEXT, v ktorom sa nachádzame. Ak hovoríme o minuloročnej dovolenke, nemusíme v každej vete použiť príslovkové určenie, ktoré je typické pre minulý čas a aj napriek tomu vo vete použijeme minulý čas, lebo z kontextu je jasné, že ide o ukončený dej. Ako sme si vyššie spomínali, príslovkové určenie času vo vete nemusí byť vôbec vyjadrené, ak je známe z kontextu, hovoriaci aj poslucháč vzájomne poznajú okolnosti deja (kedy sa odohral), poprípade to je všeobecne známy fakt.

Ak napr. povieme o Shakespearovi, že napísal Hamleta, rovnako nepoužijeme predprítomný čas, pretože osoba, o ktorej hovoríme je mŕtva (a to aj napriek tomu, že vo vete nemáme zverejnený presný čas).

    • Shakespeare wrote Hamlet.

123123UKONČENÉ / NEUKONČENÉ ČASOVÉ OBDOBIE

Minulým časom hovoríme o ukončenom časovom období.

 present1

  • He lived in New York for twenty years. (= už tam nežije, presťahoval sa alebo zomrel)
  • I was a truck driver for ten years. (= ako vodič nákladiaku už nepracujem)

 

Predprítomným časom hovoríme o dejoch, ktoré pokračujú od nejakého času v minulosti až doteraz (= neukončené časové obdobie).

present2

 

  • He has lived in New York for twenty years. (= stále tam žije)
  • I’ve been a truck driver for ten years. (= ešte stále pracujem ako vodič nákladiaku)

123123 UKONČENÉ / NEUKONČENÉ ČASOVÉ OBDOBIE – ČASOVÉ VÝRAZY

Minulý čas používame vo vetách, kde časový výraz uverejnený vo vete naznačuje ukončené obdobie. Dej sa na takomto časovom období nemôže odohrať znova.

  • Did you meet him this morning? - obdobie THIS MORNING už skončilo, je napr. popoludnie, večer a teda dej sa počas daného obdobia nemôže znova odohrať / pozmeniť

Predprítomný čas používame vo vetách, kde časový výraz uverejnený vo vete naznačuje neukončené obdobie. Dej sa na takomto časovom období môže odohrať znova.

  • Have you met him this morning? – obdobie THIS MORNING ešte neskončilo, teda ešte stále je RÁNO a teda dej sa počas daného obdobia môže znova odohrať / pozmeniť

123123 MOŽNOSŤ DEJA ODOHRAŤ SA

Minulý čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa v minulosti odohrali a už sa viac zopakovať nemôžu (čas je ukončený, aktér deja zomrel apod.)

  • She once spoke to Karel Kryl. (= už sa s ním nemôžem porozprávať, zomrel)

Predprítomný čas používame naopak, ak sa dej, ktorý už niekedy prebehol môže zopakovať a uskutočniť znova (čas nie je ukončený, aktér deja žije apod.)

  • She has spoken to J. K. Rowling. (= ešte sa s ňou môžem porozprávať, stále žije).

123123 SUBJEKTÍVNY POHĽAD NA DEJ

Hovoriaci sa môže niekedy na základe aktuálnej situácie rozhodnúť, či v niektorých situáciach použije minulý čas alebo predprítomný čas.

Minulý čas používame, ak hovoriaci nevníma spojitosť medzi dejom a prítomnosťou (udalosť je od prítomnosti vzdialená časovo alebo miestne).

  • I lost my wallet at school. (= hovoriaci vníma udalosť ako vzdialenejší dej, čo sa času alebo miesta týka)

Predprítomný čas používame naopak, ak hovoriaci vníma spojitosť s prítomnosťou (udalosť nie je od prítomnosti vzdialená časovo alebo miestne).

  • I have lost my wallet at school. (= hovoriaci vníma udalosť ako aktuálny dej, čerstvý dej a je napr. blízko školy)

123123 VÝSLEDOK DEJA

Minulý čas používame vtedy, ak dej, ktorý prebehol v minulosti nemá dopad na prítomnosť – na prítomnosť nemá žiadne následky.

  • I broke my hand but it’s fine now. (= udalosť v minulosti)

Predpítomný čas používame vtedy, ak dej, ktorý prebehol v minulosti má dopad na prítomnosť – vidíme jeho následky.

  • I’ve broken my hand. (= stále ju nemám vyliečenú, ešte stále sa mi zotavuje)

Porovnajte:

  • The supermarkets have just opened. (= TERAZ sú otvorené) – predprítomný čas nám hovorí niečo ohľadom prítomnosti
  • The supermarkets opened last month. They’re doing well. – minulý čas s presným časovým údajom v minulosti (= LAST MONTH)
  • The supermarkets opened last month. Then they closed again five weeks later. – minulý čas nám nehovorí nič ohľadom prítomnosti

PREDPRÍTOMNÝ ČAS vs. PRÍTOMNÝ ČAS

Hlavný rozdiel medzi prítomným časom a predprítomným časom je v tom, či sa dej týka iba prítomnosti alebo má dej istú súvislosť s minulosťou.

  • I am a waiter. – Som čašník. (= touto vetou popisujeme iba aktuálne dianie)
  • I have been a waiter for five years. – Som čašníkom už 5 rokov. (= touto vetou popisujeme aj aktuálny stav, ale zohľadňujeme pri tom aj trvanie deja spojené s minulosťou) 
  • I only know John by sight. – Poznám Johna iba z videnia. (= konštatujem iba prítomnosť)
  • I have known John for years. – Poznám Johna už roky. (= pri konštatovaní prítomnosti zohľadňujem minulosť)
    •  We are working / work for the BBC since 2005.
    •  We are working / work for the BBC for over ten years.
    •  We have been working / have worked for the BBC since 2005 / for over ten years.

 

Pomohol vám tento článok?

Potom neváhajte vyskúšať online jazykovú školu LANGEM z produkcie autorov tejto stránky! Ešte prepracovanejší obsah s garanciou tej najvyššej medzinárodnej kvality! Viac info na www.langem.sk alebo nižšie vo videu.

Podrobný, praktický a detailne prepracovaný online kurz obrovský rozsahom i obsahom, ktorý nemusíte vychodiť – stačí ho len vyklikať! Náš jedinečný online kurz vás prevedie všetkými dôležitými oblasťami anglického jazyka na vami zvolenej úrovni pokročilosti. Priamo z pohodlia domova vás anglicky naučíme čítať,  písať,  ho­voriť a predovšetkým ro­zumieťAbsolvujte náš odborne garantovaný online kurz s možnosťou získania uznávaného jazykového certifikátu.

  Použitá literatúra:
  • - Raymond Murph: Essential Grammar in Use (second edition), Cambridge University Press, 2006
  • - Mgr. Vít Marek. Předpřítomný čas #2: Něco je jinak [online] Publikované 31.05.2010. Dostupné z < helpforenglish.cz >
  • - Jakub Marian. Rozdíl mezi předpřítomným a minulým časem v angličtině [online] [citované 27.10.2017]. Dostupné z < https://cz.jakubmarian.com/rozdil-mezi-predpritomnym-a-minulym-casem-v-anglictine/ >.
The following two tabs change content below.
Marek Karafa

Marek Karafa

marek.karafa@gmail.com at www.langem.sk
Páčia sa vám vzdelávacie články na tejto stránke? Absolvujte jedinečne spracovaný online kurz z dielne autorov tohto vzdelávacieho portálu - navyše s možnosťou získania uznávaného jazykového certifikátu. Individuálna, vysoko efektívna výučba kedykoľvek máte čas a kdekoľvek ste online. Unikátny systém výučby angličtiny priamo z pohodlia vášho domova, odporúčaný stovkami odborníkov, od jednotky na trhu v oblasti jazykového vzdelávania. Viac info na www.langem.sk
This entry was posted in Časy by Marek Karafa. Bookmark the permalink.
Marek Karafa

About Marek Karafa

Páčia sa vám vzdelávacie články na tejto stránke? Absolvujte jedinečne spracovaný online kurz z dielne autorov tohto vzdelávacieho portálu - navyše s možnosťou získania uznávaného jazykového certifikátu. Individuálna, vysoko efektívna výučba kedykoľvek máte čas a kdekoľvek ste online. Unikátny systém výučby angličtiny priamo z pohodlia vášho domova, odporúčaný stovkami odborníkov, od jednotky na trhu v oblasti jazykového vzdelávania. Viac info na www.langem.sk

4 thoughts on “Predprítomný čas (present perfect)

    • Nemas tam presne uvedene kedy si tam bol. Keby tam mas napriklad ze v Londyne som bol minuly rok tak pouzijes jednoduchy min. cas = I was in London last year. + este do Londyna mozes ist, stale zijes :)

      • on sa pytal na predlozku “to”. SPrávne ma byt teda Have you been TO London? a nie Have you been in London. Predlozka “to” sa v predpritomnom čase dáva so slovesom BE.
        BE+TO
        Cize napr tázo veta by tuto predlozku nemala: Have you lived in London?

Pridaj komentár