Modálne slovesá (modal verbs)

AAaMODÁLNE SLOVESÁ (modal verbs) v angličtine – CAN / COULD / MAY / MIGHT / MUSTN’T / MUST / NEEDN’T / SHOULD / OUGHT TO. V tomto článku sa pozrieme rovnako na rozdiel medzi MUST a HAVE TO, oboznámime sa so základnými vlastnosťami modálnych slovies a ešte omnoho viac.


Základné vlastnosti modálnych slovies

  • Tieto slovesá netvoria neurčitok (nenájdeme teda to must / to may)
  • Vo všetkých osobách (jednotné + množné číslo) majú rovnaký tvar (I must, she must, we must …)
  • Sloveso, ktoré za nimi nasledujú sa nachádza v infinitíve bez TO. (I must go.)
  • Otázku tvoríme prehodením slovosledu, teda modálne sloveso dáme pred osobu. (Can I help you?)
  • Zápor (väčšinou) tvoria pridaním NOT k modálnemu sloveso (I cannot swim.)
  • Netvoria priebehové tvary, nikdy sa nestretneme s musting, canning apod.

Delenie modálnych slovies

  • Modálne slovesá delíme na dve základné skupiny ⇒ primárne a sekundárne:

PRIMÁRNE MODÁLNE SLOVESÁ

PRIMÁRNE (= vyjadrujú schopnosť, povolenie, zákaz, predpoveď, povinnosť, príkaz, žiadosť, možnosť)

Ak vo vete vystupuje modálne sloveso v jeho primárnom význame, na vytváranie ostatných časov (predovšetkým minulosti) používame OPISY od týchto modálnych slovies.

MODÁLNE SLOVESO OPIS
can / can’t (schopnosť) be able to
can, may (povolenie) be allowed to
must (povinnosť) have to
mustn’t, can’t (zákaz) (not) be allowed to
needn’t (nie je povinnosť) (not) have to
should / shouldn’t (rada) be supposed to
  • I must work.  I had to work.
  • I can go out. → I was allowed to go out.

SEKUNDÁRNE MODÁLNE SLOVESÁ

SEKUNDÁRNE (= vyjadrujú do akej miery si je hovoriaci istý tým čo hovorí – vyjadrujú teda mieru istoty / neistoty / pravdepodobnosti)

Ak vo vete vystupuje modálne sloveso v jeho sekundárnom význame, OPISY nepoužívame. Význam týchto modálnych slovies sa týka predovšetkým prítomnosti:

  • must  → určite (to tak je)
  • can’t  → určite to tak nie je
  • may  → možno to tak je
  • might  → možno to tak je
  • could  → možno to tak je
  • couldn’t  → nie je možné (aby to tak bolo)
  • The book must be very good. – Tá kniha je určite veľmi dobrá.
  • This could be the right solution.Možno to je správne riešenie.

Pokiaľ však tieto modálne slovesá hovoria o minulosti, nachádzajú sa vo vete v DOKONAVOM INFINITÍVE (modálne sloveso + have + minulé príčastie).

  • That can’t be her sister.  That can’t have been her sister.

ikooooona Pozn. O minulých modálnych slovesách (o modálnych slovesách s dokonavým infinitívom) ako napríklad CAN HAVE DONE / COULD HAVE DONE / MUST HAVE DONE … a rozdieloch medzi nimi a opismi sa dočítate v samostatnom článku: Minulé modálne slovesá (modálne slovesá s minulým infinitívom)


Pozrime sa spoločne na jeden príklad:

  • I must go.Musím ísť. (= vyjadrujeme príkaz)
  • You must be Peter. – Vy ste určite Peter. (= vyjadrujeme mieru istoty)

PRIMÁRNE MODÁLNE SLOVESÁ


CAN

SCHOPNOSŤ / NESCHOPNOSŤ

Ak CAN vyjadrujeme “schopnosť“, prekladáme ho ako “vedieť“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nevedieť“.

  • I can speak perfect English.
  • She can’t swim.
  • John can lift that table.

MÁM MOŽNOSŤ / NEMÁM MOŽNOSŤ

Ak CAN vyjadrujeme “možnosť“, prekladáme ho ako “mám možnosť / môžem“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nemôžem / nemám možnosť“.

  • It can get very cold in December.
  • I can give you a lift.

DOVOLENIE / ZÁKAZ

Ak CAN vyjadrujeme “dovolenie“, prekladáme ho ako “smieť / mať dovolené“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nesmieť / nemať dovolené“.

  • Can I use your bathroom?
  • Can I have some water?
  • You cannot go on holiday with me.

CAN sa nepoužíva vo všetkých časoch. Nedochádza tu k časovaniu tohto modálneho slovesa ako sme na to zvyknutí pri plnovýznamových slovesách. V niektorých časoch používame namiesto CAN jeho opisné tvary: MODAL-VERBS1 Ak hovoríme o “SCHOPNOSTIACH / MOŽNOSTIACH“, v minulom čase používame namiesto CAN modálne sloveso COULDv iných časoch a väzbách opisný tvar BE ABLE TO.

  • I’ve never been able to ski. (= predprítomný čas)
  • I’d love to be able to ski. (= infinitív)
  • Being able to ski, I decided to go the mountains. (= -ing forma)
  • You will be able to ski again soon. (= budúcnosť s will)

Opisný tvar BE ABLE TO (byť schopný) nie je v prítomnosti tak bežný. CAN je vo všeobecnosti pre prítomnosť oveľa častejšie. BE ABLE TO sa často nachádza v prítomnosti v prípadoch, kedy je schopnosť pre hovoriaceho prekvapujúca (nečakal by ju) alebo zahŕňa zdolanie istých ťažkostí.

    • John is deaf, but he is able to use sign language.

POZOR! Po BE ABLE nasleduje infinitív s TO, po CAN nasleduje infinitív bez TO.

    • John is deaf, but he is able to use sign language. (! NIE  is able use)
    • John is deaf, but he can use sign language. (! NIE  can to use)

V minulom čase používame teda COULD ale aj WAS / WERE ABLE TO. Rozdiel je nasledovný:

  • Ak hovoríme o všeobecných schopnostiach (opakovaných), ktorými sme v minulosti disponovali, môžeme použiť ako COULD, tak WAS / WERE ABLE TO.
  • Ak hovoríme o schopnostiach v konkrétnej situácii (jednorazových), používame iba WAS / WERE ABLE TO (prípadne môžeme použiť iný lexikálny prostriedok napr. MANAGE TO). Nikdy nie COULD.
  • V zápore používame COULDN’T, WASN’T / WEREN’T ABLE TO v akejkoľvek situácií.
    • When he was seven, he could swim. = When he was seven, he was able to swim. – Keď mal sedem, vedel plávať.
    • John was able to swim across the river. – John dokázal preplávať rieku.
    • Peter couldn’t ski

 

Ak hovoríme o “POVOLENIACH“, V minulom čase používame namiesto CAN modálne sloveso COULD, v iných časoch ako v prítomnosti namiesto opisu BE ABLE TO, používame BE ALLOWED TO (mať dovolené).

minulom čase používame teda COULD ale aj WAS / WERE ALLOWED. Rozdiel je nasledovný:

  • Ak hovoríme o všeobecných dovoleniach / povoleniach (opakovaných), ktorými sme v minulosti disponovali, môžeme použiť ako COULD, tak WAS / WERE ALLOWED TO.
  • Ak hovoríme o dovoleniach / povoleniach v konkrétnej situácii (jednorazových), používame iba WAS / WERE ALLOWED TO. Nikdy nie COULD.
  • zápore používame COULDN’T, WASN’T / WEREN’T ALLOWEDTO v akejkoľvek situácií.
    • When I was young, I could go pubbing. = When I was youngI was allowed to go pubbing- Keď som bol mladý, mal som dovolené chodiť po krčmách.
    • I was allowed to go the pub last night. - Včera v noci som smel ísť do krčmy.
    • Peter couldn’t go pubbing.

Sloveso CAN / COULD používame rovnako pre vyjadrenie zdvorilej žiadosti. COULD je zdvorilejšie ako CAN.

  • Can you help me?Môžeš mi pomôcť?
  • Could you explain it to me?Mohol by si mi to vysvetliť.

MUST

POVINNOSŤ / ROZKAZ

Jedno z použití MUST je vtedy, ak hovoríme o tom, že je viac než potrebné, aby došlo k odohraniu deja. Niekto teda niečo musí urobiť. MUST teda vyjadruje rozkaz povinnosť. Prekladáme ho ako “musieť“.

  • The show must go on.
  • I must go home.

ODPORÚČANIE

Ak chceme dať niekomu dôraznejšiu radu vo forme odporúčanie, môžeme použiť rovnako MUST.

  • You must visit London, it’s terrific!

MUST používame hlavne pre prítomnosť. Niekedy ho môžeme použiť i pre vyjadrenie budúcnosti (a to hlavne s časovým určením). V iných časoch používame opis HAVE TO (musieť).

  • I had to do my homework last night.
  • I will have to be more patient.

V prítomnosti môžeme použiť MUST, ale aj HAVE TO na vyjadrenie príkazu. Rozdiel je nasledovný:

  • MUST povinnosť vytvára (povinnosť vychádza od hovoriaceho, ktorý má oprávnenie príkaz udeliť)
  • HAVE TO povinnosť iba konštatuje (povinnosť prichádza z vonkajšieho prostredia a nariaďuje niekomu, aby niečo vykonal)
    • I must phone her. (= hovoriaci si to sám prikazuje (= hovoriaci sa rozhodne, že niečo je nevyhnutné) / príkaz vychádza od hovoriaceho / jemu samému o to ide)
    • I have to phone her. (= hovoriaci príkaz konštatuje (= niekto iný ako hovoriaci rozhodne, že je to dôležité, aby dej prebehol) / príkaz prichádza z vonku / konštatuje to, čo mu bolo prikázané)
    • You must do it. (= ja ti to prikazujem)
    • You have to do it. (= je to pravidlo, predpis, nariadenia)

MUST vs. HAVE TO v otázkach v prítomnosti:

  • Must I try it on now? (= Trváš na tom, aby som to vyskúšal?) = MUST v otázkach prítomnosti používame predovšetkým vtedy, ak sa pýtame na to, čo si poslucháč myslí, že je nevyhnutné.
  • Do I have to try it on now? (= Je to skutočne nutné, aby som to vyskúšal?)

HAVE GOT TO má rovnaký význam ako HAVE TO a používa sa predovšetkým v neformálnej angličtine.

  • I‘ve got to go now. (= informal)
  • I have to go now. (= formal / informal)

V iných časoch ako v prítomnom zvykneme používať iba samotné HAVE TO (nie HAVE GOT TO).

ZÁPOR od MUST (musieť) v prítomnosti , teda “nemusieťnie je MUSTN’T, ale NOT HAVE TO (prípadne needn’t + sloveso (bez TO) alebo don’t need to + sloveso ). MUSTN’T znamená “nesmieť” a NIEnemusieť“!!!.

  • I must go now. – Ja musím ísť.
  • I have to go now. - Ja musím ísť.
  • I don’t have to go now. – Ja nemusím ísť.
  • I needn’t go now. – Ja nemusím ísť.
  • I don’t need to go now. – Ja nemusím ísť.
  • I mustn’t go now. Ja nesmiem ísť.

POZOR! NESMIEŤ (mustn’t) sa nerovná NEMUSIEŤ (not have to / needn’t / don’t need to).

POZOR! Pomocou MUST vyjadrujeme silnú povinnosť a niekedy jeho použitie môže vyznieť nezdvorilo, nevhodne. Namiesto MUST sa preto často používa SHOULD / OUGHT TO, kedy sa vyjadrenie povinnosti stáva menej dôrazné než to s MUST.

Povinnosť môžeme vyjadriť aj pomocou iných lexikálnych prostriedkov:

  • BE OBLIGED TO DO sth (= mať povinnosť urobiť niečo)
  • BE OBLIGATED TO DO sth (typické pre americkú angličtinu) (= byť povinný niečo urobiť)
  • BE LIABLE TO DO sth (typické pre právnické texty)

MUSTN’T

ZÁKAZ

MUSTN’T používame v situáciach, kedy chceme povedať, že niekto má zákaz niečo urobiť. Prekladáme ho teda ako “nesmieť“. MUSTN’T ≠ zápor od MUST. Modálne sloveso MUST prekladáme ako “musieť” a jeho zápor je “nemusieť” (vyjadrený not have to / needn’t / don’t need to). Avšak, MUSTN’T znamená “nesmieť“.

  • I’m sorry, I mustn’t allow you to go inside.
  • We mustn’t do it.
  • You mustn’t drive over 30 mph. (= It’s against the law.)

V minulom čase MUSTN’T nepoužívame a namiesto neho nepoužívame COULDN’T, v iných časoch používame opis BE (NOT) ALLOWED TO (nemať dovolené).

  • I couldn’t go to the party.
  • We weren’t allowed to take a photo of his house.
  • I have never been allowed to go the party.

V niektorých situáciach môže vyznieť MUSTN’T ako príliš striktné, preto ak hovoríme o nejakej vonkajšej autorite, ktorá zákaz vytvára, môžeme použiť iné modálne slovesá / iné lexikálne prostriedky. Napr. v nasledujúcich situáciach by MUST mohlo vetu príliš zosilnieť:

  • You can’t use your calculator.
  • You aren’t allowed to use you calculator.

Porovnajte:

  • You can’t / musn’t attend the meeting. (= informal)
  • You may not attend the meeting. (= formal, obyčajne písomný prejav)

Pozn. MAY NOT = be not allowed to

MUSTN’T vs. BE NOT ALLOWED TO v prítomnosti:

  • MUSTN’T je v takej pozícii, že môže zákaz udeľovať. V takomto kontexte môžeme použiť MAY NOT.
  • BE NOT ALLOWED TO zákaz iba konštatuje (iba hovorí o pravidlách udelených inými ľuďmi). Namiesto BE NOT ALLOWED TO v takomto kontexte môžeme použiť aj CAN’T.
    • Workers must not use their mobile phones in the workplace.
    • Workers may not use their mobile phone in the workplace.

V týchto vetách je rozprávač autoritou, teda osoba, ktorá pociťuje nutnosť udeliť zákaz používania mobilov.

    • We can’t use mobile phones in the workplace.
    • We are not allowed to use mobile phones in the workplace.

V týchto vetách sa iba konštatuje ohľadom pravidiel, ktoré zaviedli iní.


NEEDN’T

NEMUSIEŤ

NEEDN’T prekladáme ako “nemusieť“.

  • You needn’t leave right now.
  • We needn’t cook a lunch.

NEEDN’T používame iba v prítomnosti a v budúcnosti. V iných časoch používame NOT HAVE TO alebo NOT NEED TO.

  • I didn’t have to use my calculator. – Nemusel som …
  • I didn’t need to use my calculator. – Nemusel som …

NEEDN’T vs. NOT HAVE TO v prítomnosti

Rozdiel je podobný ako medzi MUST vs. HAVE TO:

  • Pri NEEDN’T nemusieť vychádza od hovoriaceho.
  • Pri NOT HAVE TO nemusieťvychádza zo situácie.

123123

 

Sloveso NEED používame ako:

A) modálne sloveso (s infinitívom BEZ TO) a to:

    • hlavne v zápore /NEEDN’T/ (napr. You needn’t be there on time.)
    • občas v otázkach (napr. Need I say more?)

NEED ako modálne sloveso sa v kladných vetách nikdy nevyskytuje !!!

        • I need go now. 
        • I need to go now.

B) plnovýznamové sloveso (S TO infinitívom) a to:

    • v kladných vetách (napr. I need to give up smoking.)
    • otázkach (Do you need to leave the country?)
    • záporoch (napr. I don’t need to cook a lunch.)

Porovnajte:

    • I needn’t hurry to catch the bus. (= need + sloveso bez to) – jedná sa o MODÁLNE SLOVESO
    • I don’t need to hurry to catch the bus. (= need + sloveso s to) – jedná sa o PLNOVÝZNAMOVÉ SLOVESO

SHOULD / OUGHT TO

POVINNOSŤ

SHOULD / OUGHT TO prekladáme ako “mal by (si) niečo urobiť“. Tieto modálne slovesá nie sú tak silné ako MUST / HAVE TO.

  • You should call her.
  • You ought to call her.

POZOR! Za SHOUDL používame sloveso bez TO. Modálne sloveso OUGHT spájame s TO a až tak slovesom.

    • I should call the ambulance. (! NIE should to call)
    • I ought to call the ambulance. (! NIE ought call)

SHOULD / OUGHT TO používame v prítomnom čase / budúcom čase.

V minulom čase používame opis BE SUPPOSED TO.

  • You were supposed to keep secrets. - Mal si …
  • We weren’t supposed to talk to him. - Nemali sme …

SHOULD vs. BE SUPPOSED TO v prítomnosti:

  • SHOULD – pomocou tohto modálneho slovesa niekomu dávame napr. radu, aby sme vyjadrili to, čo si o situácii skutočne myslíme
  • BE SUPPOSED TO – pomocou tejto väzby vyjadrujeme, že niekto iný očakáva od nás, že niečo urobíme (vyjadruje iba konštatovanie, čo sa očakáva)
    • I should come on time. (= môj názor, moja rada)
    • I am supposed to come on time. (= môj názor to nie je, môj vedúci to odomňa očakáva, ja to iba konštatujem, ja iba viem, že sa to odomňa očakáva)

 

    • You should do it. = Mal by si to urobiť. (= pomáha nám vyjadriť príkaz / radu)
    • You are supposed to do it. = Máš to robiť. (= iba konštatujeme to, čo sa od človeka očakáva …niekto to povedal, aby to niekto iný urobil alebo môže ísť o všeobecnú zákonitosť)

MAY

ZDVORILÁ ŽIADOSŤ

Ak chcem v angličtine zdvorilo niekoho o niečo požiadať, môžeme použiť MAY. Prekladáme ho ako “smieť“.

  • May I have a word with you?

Namiesto MAY môžeme použiť aj CAN / COULD / MIGHT. Rozdiel je v stupni formálnosti a zdvorilosti:

  • CAN je hovorové (informal)
  • COULD je zdvorilejšie (more polite)
  • MAY je formálnejšie (vyjadruje aj istý druh nesmelosti) (formal)
  • MIGHT je najformálnejšie (very formal)

DOVOLENIE / ZÁKAZ

MAY môžeme použiť aj na to, aby sme udelili dovolenie / povolenie. MAY je formálne a používa sa predovšetkým v tomto význame v písanej forme.

  • Any person may apply to join the organization.

MAY NOT používame, aby sme niekomu odmietli niečo povoliť.

  • Workers may not use their mobile phones in the workplace.

Ak neudeľujeme povolenie / nepýtame si povolenie, iba hovoríme o tom, že nejaké povolenie bolo udelené, prípadne odmietnuté, MAY nepoužívame. MAY rovnako nepoužívame ani vtedy, ak hovoríme vety ohľadom zákonov / pravidiel. Ďalšou situáciou, v ktorej sa MAY neobjaví budú vety, v ktorých vyjadrujeme informáciu o slobode, ktorou ľudia disponujú. Namiesto MAY v takýchto situáciach používame CAN (pre prítomnosť), COULD (pre minulosť), prípadne BE ALLOWED TO.

  • I can do what I want. My mother doesn’t mind. (! NIE I may … – neudeľujeme / nepovoľujeme, iba o tom hovoríme)

Všimnite si!

A:Could I keep it?
B:Yes, you can.
B:Yes, you may.
B:Yes, you could.”

COULD / MIGHT nepoužívame, ak dávame zvolenie niekomu niečo urobiť.

A:Could I keep it?
B:I’m sorry, but you can’t.
B:I’m sorry, but you couldn’t.

COULDN’T nepoužívame, ak chceme niekomu odmietnuť povoliť niečo.

MAY vs. BE ALLOWED TO

  • BE ALLOWED TO vyjadruje, že povolenie vôbec nezávisí na hovoriacom, či poslucháčovi. Je totiž (už) dané nezávisle na účastníkov debaty. Porovnajte:
    • May we come in, please? (= dovolíte nám to?)
    • Are we allowed to come in? (= je to dovolené? / ako to je podľa zákona, pravidiel, predpisov?)

MIGHT

ZDVORILÁ ŽIADOSŤ

Ak chcem v angličtine zdvorilo niekoho o niečo požiadať, môžeme použiť aj MIGHT. Prekladáme ho akosmieť“. Je však oveľa formálnejšie ako MAY a niektorí ľudia sa mu v otázkach snažia vyhnúť celkom. Jeho hlavné použitie je v nepriamych otázkach.

  • I would like to know if I might have some water.

WILL

O WILL sa viac dočítate v článku: Budúci čas – WILL / BE GOING TO / PRESENT SIMPLE, CONTINUOUS

Print Friendly
The following two tabs change content below.
Marek Karafa

Marek Karafa

marek.karafa@gmail.com at www.langem.sk
Páčia sa vám vzdelávacie články na tejto stránke? Absolvujte jedinečne spracovaný online kurz z dielne autorov tohto vzdelávacieho portálu - navyše s možnosťou získania uznávaného jazykového certifikátu. Individuálna, vysoko efektívna výučba kedykoľvek máte čas a kdekoľvek ste online. Unikátny systém výučby angličtiny priamo z pohodlia vášho domova, odporúčaný stovkami odborníkov, od jednotky na trhu v oblasti jazykového vzdelávania. Viac info na www.langem.sk
This entry was posted in Modálne slovesá by Marek Karafa. Bookmark the permalink.
Marek Karafa

About Marek Karafa

Páčia sa vám vzdelávacie články na tejto stránke? Absolvujte jedinečne spracovaný online kurz z dielne autorov tohto vzdelávacieho portálu - navyše s možnosťou získania uznávaného jazykového certifikátu. Individuálna, vysoko efektívna výučba kedykoľvek máte čas a kdekoľvek ste online. Unikátny systém výučby angličtiny priamo z pohodlia vášho domova, odporúčaný stovkami odborníkov, od jednotky na trhu v oblasti jazykového vzdelávania. Viac info na www.langem.sk

One thought on “Modálne slovesá (modal verbs)

  1. Dobrý deň.
    Skvelý článok.
    Asi blbá otázka ale existuje nejaké pravidlo kedy sloveso NEED prekladám ako potrebovať a kedy ako musieť? Ak by bolo možné dať príklady vo vetách aj so sj. prekladom bolo by to úžasné:). Ďakujem.

Pridaj komentár