MODÁLNE SLOVESÁ (modal verbs) v angličtine – CAN / COULD / MAY / MIGHT / MUSTN’T / MUST / NEEDN’T / SHOULD / OUGHT TO. V tomto článku sa pozrieme rovnako na rozdiel medzi MUST a HAVE TO, oboznámime sa so základnými vlastnosťami modálnych slovies a ešte omnoho viac.

Základné vlastnosti modálnych slovies

• Tieto slovesá netvoria neurčitok (nenájdeme teda to must / to may)

• Vo všetkých osobách (jednotné + množné číslo) majú rovnaký tvar (I must, she must, we must …)

• Sloveso, ktoré za nimi nasledujú sa nachádza v infinitíve bez TO. (I must go.)

• Otázku tvoríme prehodením slovosledu, teda modálne sloveso dáme pred osobu. (Can I help you?)

• Zápor (väčšinou) tvoria pridaním NOT k modálnemu sloveso (I cannot swim.)

• Netvoria priebehové tvary, nikdy sa nestretneme s musting, canning apod.

Delenie modálnych slovies

• Modálne slovesá delíme na dve základné skupiny ⇒ primárne a sekundárne:

PRIMÁRNE MODÁLNE SLOVESÁ

PRIMÁRNE (= vyjadrujú schopnosť, povolenie, zákaz, predpoveď, povinnosť, príkaz, žiadosť, možnosť)

Ak vo vete vystupuje modálne sloveso v jeho primárnom význame, na vytváranie ostatných časov (predovšetkým minulosti) používame OPISY od týchto modálnych slovies.

• I must work. → I had to work.
• I can go out. → I was allowed to go out.

SEKUNDÁRNE MODÁLNE SLOVESÁ

SEKUNDÁRNE (= vyjadrujú do akej miery si je hovoriaci istý tým čo hovorí – vyjadrujú teda mieru istoty / neistoty / pravdepodobnosti)

Ak vo vete vystupuje modálne sloveso v jeho sekundárnom význame, OPISY nepoužívame. Význam týchto modálnych slovies sa týka predovšetkým prítomnosti:

• The book must be very good. – Tá kniha je určite veľmi dobrá.
• This could be the right solution. – Možno to je správne riešenie.

Pokiaľ však tieto modálne slovesá hovoria o minulosti, nachádzajú sa vo vete v DOKONAVOM INFINITÍVE (modálne sloveso + have + minulé príčastie).

• That can’t be her sister. → That can’t have been her sister.

 Pozn. O minulých modálnych slovesách (o modálnych slovesách s dokonavým infinitívom) ako napríklad CAN HAVE DONE / COULD HAVE DONE / MUST HAVE DONE … a rozdieloch medzi nimi a opismi sa dočítate v samostatnom článku: Minulé modálne slovesá (modálne slovesá s minulým infinitívom)

Pozrime sa spoločne na jeden príklad:

• I must go. – Musím ísť. (= vyjadrujeme príkaz)
• You must be Peter. – Vy ste určite Peter. (= vyjadrujeme mieru istoty)

PRIMÁRNE MODÁLNE SLOVESÁ

CAN

SCHOPNOSŤ / NESCHOPNOSŤ

Ak CAN vyjadrujeme “schopnosť“, prekladáme ho ako “vedieť“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nevedieť“.

• I can speak perfect English.
• She can’t swim.
• John can lift that table.

MÁM MOŽNOSŤ / NEMÁM MOŽNOSŤ

Ak CAN vyjadrujeme “možnosť“, prekladáme ho ako “mám možnosť / môžem“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nemôžem / nemám možnosť“.

• It can get very cold in December.
• I can give you a lift.

DOVOLENIE / ZÁKAZ

Ak CAN vyjadrujeme “dovolenie“, prekladáme ho ako “smieť / mať dovolené“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nesmieť / nemať dovolené“.

• Can I use your bathroom?
• Can I have some water?
• You cannot go on holiday with me.

CAN sa nepoužíva vo všetkých časoch. Nedochádza tu k časovaniu tohto modálneho slovesa ako sme na to zvyknutí pri plnovýznamových slovesách. V niektorých časoch používame namiesto CAN jeho opisné tvary: Ak hovoríme o “SCHOPNOSTIACH / MOŽNOSTIACH“, v minulom čase používame namiesto CAN modálne sloveso COULD, v iných časoch a väzbách opisný tvar BE ABLE TO.

• I’ve never been able to ski. (= predprítomný čas)
• I’d love to be able to ski. (= infinitív)
• Being able to ski, I decided to go the mountains. (= -ing forma)
• You will be able to ski again soon. (= budúcnosť s will)

Opisný tvar BE ABLE TO (byť schopný) nie je v prítomnosti tak bežný. CAN je vo všeobecnosti pre prítomnosť oveľa častejšie. BE ABLE TO sa často nachádza v prítomnosti v prípadoch, kedy je schopnosť pre hovoriaceho prekvapujúca (nečakal by ju) alebo zahŕňa zdolanie istých ťažkostí.

• John is deaf, but he is able to use sign language.

POZOR! Po BE ABLE nasleduje infinitív s TO, po CAN nasleduje infinitív bez TO.

• John is deaf, but he is able to use sign language. (! NIE  is able use)
• John is deaf, but he can use sign language. (! NIE  can to use)

V minulom čase používame teda COULD ale aj WAS / WERE ABLE TO. Rozdiel je nasledovný:

• Ak hovoríme o všeobecných schopnostiach (opakovaných), ktorými sme v minulosti disponovali, môžeme použiť ako COULD, tak WAS / WERE ABLE TO.

• Ak hovoríme o schopnostiach v konkrétnej situácii (jednorazových), používame iba WAS / WERE ABLE TO (prípadne môžeme použiť iný lexikálny prostriedok napr. MANAGE TO). Nikdy nie COULD.

• V zápore používame COULDN’T, WASN’T / WEREN’T ABLE TO v akejkoľvek situácií.

• When he was seven, he could swim. = When he was seven, he was able to swim. – Keď mal sedem, vedel plávať.
• John was able to swim across the river. – John dokázal preplávať rieku.
• Peter couldn’t ski

Ak hovoríme o “POVOLENIACH“, V minulom čase používame namiesto CAN modálne sloveso COULD, v iných časoch ako v prítomnosti namiesto opisu BE ABLE TO, používame BE ALLOWED TO (mať dovolené).

V minulom čase používame teda COULD ale aj WAS / WERE ALLOWED. Rozdiel je nasledovný:

• Ak hovoríme o všeobecných dovoleniach / povoleniach (opakovaných), ktorými sme v minulosti disponovali, môžeme použiť ako COULD, tak WAS / WERE ALLOWED TO.

• Ak hovoríme o dovoleniach / povoleniach v konkrétnej situácii (jednorazových), používame iba WAS / WERE ALLOWED TO. Nikdy nie COULD.

• V zápore používame COULDN’T, WASN’T / WEREN’T ALLOWEDTO v akejkoľvek situácií.

• When I was young, I could go pubbing. = When I was young, I was allowed to go pubbing. - Keď som bol mladý, mal som dovolené chodiť po krčmách.
• I was allowed to go the pub last night. - Včera v noci som smel ísť do krčmy.
• Peter couldn’t go pubbing.

Sloveso CAN / COULD používame rovnako pre vyjadrenie zdvorilej žiadosti. COULD je zdvorilejšie ako CAN.

• Can you help me? – Môžeš mi pomôcť?
• Could you explain it to me? – Mohol by si mi to vysvetliť.

MUST

POVINNOSŤ / ROZKAZ

Jedno z použití MUST je vtedy, ak hovoríme o tom, že je viac než potrebné, aby došlo k odohraniu deja. Niekto teda niečo musí urobiť. MUST teda vyjadruje rozkaz povinnosť. Prekladáme ho ako “musieť“.

• The show must go on.
• I must go home.

ODPORÚČANIE

Ak chceme dať niekomu dôraznejšiu radu vo forme odporúčanie, môžeme použiť rovnako MUST.

• You must visit London, it’s terrific!

MUST používame hlavne pre prítomnosť. Niekedy ho môžeme použiť i pre vyjadrenie budúcnosti (a to hlavne s časovým určením). V iných časoch používame opis HAVE TO (musieť).

• I had to do my homework last night.
• I will have to be more patient.

V prítomnosti môžeme použiť MUST, ale aj HAVE TO na vyjadrenie príkazu. Rozdiel je nasledovný:

• MUST povinnosť vytvára (povinnosť vychádza od hovoriaceho, ktorý má oprávnenie príkaz udeliť)
• HAVE TO povinnosť iba konštatuje (povinnosť prichádza z vonkajšieho prostredia a nariaďuje niekomu, aby niečo vykonal)

• I must phone her. (= hovoriaci si to sám prikazuje (= hovoriaci sa rozhodne, že niečo je nevyhnutné) / príkaz vychádza od hovoriaceho / jemu samému o to ide)

• I have to phone her. (= hovoriaci príkaz konštatuje (= niekto iný ako hovoriaci rozhodne, že je to dôležité, aby dej prebehol) / príkaz prichádza z vonku / konštatuje to, čo mu bolo prikázané)

• You must do it. (= ja ti to prikazujem)
  

• You have to do it. (= je to pravidlo, predpis, nariadenia)

MUST vs. HAVE TO v otázkach v prítomnosti:

• Must I try it on now? (= Trváš na tom, aby som to vyskúšal?) = MUST v otázkach prítomnosti používame predovšetkým vtedy, ak sa pýtame na to, čo si poslucháč myslí, že je nevyhnutné.
• Do I have to try it on now? (= Je to skutočne nutné, aby som to vyskúšal?)

HAVE GOT TO má rovnaký význam ako HAVE TO a používa sa predovšetkým v neformálnej angličtine.

• I‘ve got to go now. (= informal)
• I have to go now. (= formal / informal)

V iných časoch ako v prítomnom zvykneme používať iba samotné HAVE TO (nie HAVE GOT TO).

ZÁPOR od MUST (musieť) v prítomnosti , teda “nemusieť” nie je MUSTN’T, ale NOT HAVE TO (prípadne needn’t + sloveso (bez TO) alebo don’t need to + sloveso ). MUSTN’T znamená “nesmieť” a NIE “nemusieť“!!!.

• I must go now. – Ja musím ísť.
• I have to go now. - Ja musím ísť.
• I don’t have to go now. – Ja nemusím ísť.
• I needn’t go now. – Ja nemusím ísť.
• I don’t need to go now. – Ja nemusím ísť.
• I mustn’t go now. Ja nesmiem ísť.

POZOR! NESMIEŤ (mustn’t) sa nerovná NEMUSIEŤ (not have to / needn’t / don’t need to).

POZOR! Pomocou MUST vyjadrujeme silnú povinnosť a niekedy jeho použitie môže vyznieť nezdvorilo, nevhodne. Namiesto MUST sa preto často používa SHOULD / OUGHT TO, kedy sa vyjadrenie povinnosti stáva menej dôrazné než to s MUST.

Povinnosť môžeme vyjadriť aj pomocou iných lexikálnych prostriedkov:

• BE OBLIGED TO DO sth (= mať povinnosť urobiť niečo)
• BE OBLIGATED TO DO sth (typické pre americkú angličtinu) (= byť povinný niečo urobiť)
• BE LIABLE TO DO sth (typické pre právnické texty)

MUSTN’T

ZÁKAZ

MUSTN’T používame v situáciach, kedy chceme povedať, že niekto má zákaz niečo urobiť. Prekladáme ho teda ako “nesmieť“. MUSTN’T ≠ zápor od MUST. Modálne sloveso MUST prekladáme ako “musieť” a jeho zápor je “nemusieť” (vyjadrený not have to / needn’t / don’t need to). Avšak, MUSTN’T znamená “nesmieť“.

• I’m sorry, I mustn’t allow you to go inside.
• We mustn’t do it.
• You mustn’t drive over 30 mph. (= It’s against the law.)

V minulom čase MUSTN’T nepoužívame a namiesto neho nepoužívame COULDN’T, v iných časoch používame opis BE (NOT) ALLOWED TO (nemať dovolené).

• I couldn’t go to the party.
• We weren’t allowed to take a photo of his house.
• I have never been allowed to go the party.

V niektorých situáciach môže vyznieť MUSTN’T ako príliš striktné, preto ak hovoríme o nejakej vonkajšej autorite, ktorá zákaz vytvára, môžeme použiť iné modálne slovesá / iné lexikálne prostriedky. Napr. v nasledujúcich situáciach by MUST mohlo vetu príliš zosilnieť:

• You can’t use your calculator.
• You aren’t allowed to use you calculator.

Porovnajte:

• You can’t / musn’t attend the meeting. (= informal)
• You may not attend the meeting. (= formal, obyčajne písomný prejav)

Pozn. MAY NOT = be not allowed to

MUSTN’T vs. BE NOT ALLOWED TO v prítomnosti:

• MUSTN’T je v takej pozícii, že môže zákaz udeľovať. V takomto kontexte môžeme použiť MAY NOT.
• BE NOT ALLOWED TO zákaz iba konštatuje (iba hovorí o pravidlách udelených inými ľuďmi). Namiesto BE NOT ALLOWED TO v takomto kontexte môžeme použiť aj CAN’T.

• Workers must not use their mobile phones in the workplace.
• Workers may not use their mobile phone in the workplace.

V týchto vetách je rozprávač autoritou, teda osoba, ktorá pociťuje nutnosť udeliť zákaz používania mobilov.

• We can’t use mobile phones in the workplace.
• We are not allowed to use mobile phones in the workplace.

V týchto vetách sa iba konštatuje ohľadom pravidiel, ktoré zaviedli iní.

NEEDN’T

NEMUSIEŤ

NEEDN’T prekladáme ako “nemusieť“.

• You needn’t leave right now.
• We needn’t cook a lunch.

NEEDN’T používame iba v prítomnosti a v budúcnosti. V iných časoch používame NOT HAVE TO alebo NOT NEED TO.

• I didn’t have to use my calculator. – Nemusel som …
• I didn’t need to use my calculator. – Nemusel som …

NEEDN’T vs. NOT HAVE TO v prítomnosti

Rozdiel je podobný ako medzi MUST vs. HAVE TO:

• Pri NEEDN’T “nemusieť“ vychádza od hovoriaceho.
• Pri NOT HAVE TO “nemusieť” vychádza zo situácie.

Sloveso NEED používame ako:

A) modálne sloveso (s infinitívom BEZ TO) a to:

• hlavne v zápore /NEEDN’T/ (napr. You needn’t be there on time.)
• občas v otázkach (napr. Need I say more?)

NEED ako modálne sloveso sa v kladných vetách nikdy nevyskytuje !!!

• I need go now. 
• I need to go now.

B) plnovýznamové sloveso (S TO infinitívom) a to:

• v kladných vetách (napr. I need to give up smoking.)
• otázkach (Do you need to leave the country?)
• záporoch (napr. I don’t need to cook a lunch.)

Porovnajte:

• I needn’t hurry to catch the bus. (= need + sloveso bez to) – jedná sa o MODÁLNE SLOVESO
• I don’t need to hurry to catch the bus. (= need + sloveso s to) – jedná sa o PLNOVÝZNAMOVÉ SLOVESO

SHOULD / OUGHT TO

POVINNOSŤ

SHOULD / OUGHT TO prekladáme ako “mal by (si) niečo urobiť“. Tieto modálne slovesá nie sú tak silné ako MUST / HAVE TO.

• You should call her.
• You ought to call her.

POZOR! Za SHOUDL používame sloveso bez TO. Modálne sloveso OUGHT spájame s TO a až tak slovesom.

• I should call the ambulance. (! NIE should to call)
• I ought to call the ambulance. (! NIE ought call)

SHOULD / OUGHT TO používame v prítomnom čase / budúcom čase.

V minulom čase používame opis BE SUPPOSED TO.

• You were supposed to keep secrets. - Mal si …
• We weren’t supposed to talk to him. - Nemali sme …

SHOULD vs. BE SUPPOSED TO v prítomnosti:

• SHOULD – pomocou tohto modálneho slovesa niekomu dávame napr. radu, aby sme vyjadrili to, čo si o situácii skutočne myslíme

• BE SUPPOSED TO – pomocou tejto väzby vyjadrujeme, že niekto iný očakáva od nás, že niečo urobíme (vyjadruje iba konštatovanie, čo sa očakáva)

• I should come on time. (= môj názor, moja rada)

• I am supposed to come on time. (= môj názor to nie je, môj vedúci to odomňa očakáva, ja to iba konštatujem, ja iba viem, že sa to odomňa očakáva)

• You should do it. = Mal by si to urobiť. (= pomáha nám vyjadriť príkaz / radu)

• You are supposed to do it. = Máš to robiť. (= iba konštatujeme to, čo sa od človeka očakáva …niekto to povedal, aby to niekto iný urobil alebo môže ísť o všeobecnú zákonitosť)

MAY

ZDVORILÁ ŽIADOSŤ

Ak chcem v angličtine zdvorilo niekoho o niečo požiadať, môžeme použiť MAY. Prekladáme ho ako “smieť“.

• May I have a word with you?

Namiesto MAY môžeme použiť aj CAN / COULD / MIGHT. Rozdiel je v stupni formálnosti a zdvorilosti:

• CAN je hovorové (informal)
• COULD je zdvorilejšie (more polite)
• MAY je formálnejšie (vyjadruje aj istý druh nesmelosti) (formal)
• MIGHT je najformálnejšie (very formal)

DOVOLENIE / ZÁKAZ

MAY môžeme použiť aj na to, aby sme udelili dovolenie / povolenie. MAY je formálne a používa sa predovšetkým v tomto význame v písanej forme.

• Any person may apply to join the organization.

MAY NOT používame, aby sme niekomu odmietli niečo povoliť.

• Workers may not use their mobile phones in the workplace.

Ak neudeľujeme povolenie / nepýtame si povolenie, iba hovoríme o tom, že nejaké povolenie bolo udelené, prípadne odmietnuté, MAY nepoužívame. MAY rovnako nepoužívame ani vtedy, ak hovoríme vety ohľadom zákonov / pravidiel. Ďalšou situáciou, v ktorej sa MAY neobjaví budú vety, v ktorých vyjadrujeme informáciu o slobode, ktorou ľudia disponujú. Namiesto MAY v takýchto situáciach používame CAN (pre prítomnosť), COULD (pre minulosť), prípadne BE ALLOWED TO.

• I can do what I want. My mother doesn’t mind. (! NIE I may … – neudeľujeme / nepovoľujeme, iba o tom hovoríme)

Všimnite si!

A: “Could I keep it?“
B: “Yes, you can.“
B: “Yes, you may.“
B: “Yes, you could.”

COULD / MIGHT nepoužívame, ak dávame zvolenie niekomu niečo urobiť.

A: “Could I keep it?“
B: “I’m sorry, but you can’t.“
B: “I’m sorry, but you couldn’t.“

COULDN’T nepoužívame, ak chceme niekomu odmietnuť povoliť niečo.

MAY vs. BE ALLOWED TO

• BE ALLOWED TO vyjadruje, že povolenie vôbec nezávisí na hovoriacom, či poslucháčovi. Je totiž (už) dané nezávisle na účastníkov debaty. Porovnajte:

• May we come in, please? (= dovolíte nám to?)
• Are we allowed to come in? (= je to dovolené? / ako to je podľa zákona, pravidiel, predpisov?)

MIGHT

ZDVORILÁ ŽIADOSŤ

Ak chcem v angličtine zdvorilo niekoho o niečo požiadať, môžeme použiť aj MIGHT. Prekladáme ho ako “smieť“. Je však oveľa formálnejšie ako MAY a niektorí ľudia sa mu v otázkach snažia vyhnúť celkom. Jeho hlavné použitie je v nepriamych otázkach.

• I would like to know if I might have some water.

WILL

O WILL sa viac dočítate v článku: Budúci čas – WILL / BE GOING TO / PRESENT SIMPLE, CONTINUOUS