Prítomný čas jednoduchý (Present Simple) sa používa na vyjadrenie pravidelných činností, faktov a všeobecných právd. V tejto lekcii sa naučíme, ako tvoriť oznamovacie vety, záporné vety a otázky a zameriame sa na jeho základné použitie. Kedy ho používame?

Prítomný čas jednoduchý, známy ako Present Simple, je jedným zo základných anglických gramatických časov, ktorý sa široko používa v bežnej komunikácii. Tento čas sa využíva na opisovanie pravidelných činností, všeobecných pravdivých tvrdení, faktov a každodenných rutín. Použitie prítomného času jednoduchého je kľúčové pre vyjadrenie stabilných a nemenných dejov či návykov.

Kladná (oznamovacia) veta

Kladnú vetu v prítomnom jednoduchom čase tvoríme veľmi jednoducho. Na začiatok vety umiestníme podmet, ktorý je najčastejší vyjadrený zámenom, ku ktorému pridáme základný tvar plnovýznamového slovesa. Problém s tvarom slovesa nastáva v tretej osobe jednotného čísla. Ako je to možné? Ako sme si teda povedali, sloveso má v prítomnom čase jednoduchom vo všetkých osobách rovnaký tvar, okrem 3. osoby jednotného čísla (osoby “he / she / it“), kde k slovesu pridávame koncovku „-s“ / „-es“.

Otázka

Na začiatku štúdia angličtiny ste sa určite stretli so slovesom “to be“, keďže sa jedná o najzákladnejšie sloveso v každom jazyku. Pri osvojovaní si základných vetných konštrukcií ste sa naučili, že otázku pri tomto slovese tvoríme jednoduchým prehodením slovesa TO BE s podmetom vety. Ako vidíte na nasledujúcom obrázku, podmet – zámeno “he” prehodíme so slovesom byť v jeho vyčasovanej forme – “is” a týmto spôsobom vytvoríme otázku:

Ak sa však začneme rozprávať o iných plnovýznamových slovesách v prítomnom čase jednoduchom, prichádza v tvorbe otázok podstatný rozdiel. Tu si už nevystačíme iba s bezproblémovým prehodením slovosledu:

Všimnite si, ako v tomto ohľade funguje slovenčina. Kladnú vetu “Žije v Košiciach.” v slovenčine premeníme na otázku zmenou intonácie. Vyslovte tieto nasledujúce vety, aby ste si zmenu intonácie uvedomili:

Angličtina avšak na tomto princípe nefunguje! Otázka má v angličtine svoj pevný opytovací slovosled, a to nielen v prítomnom čase jednoduchom. Z vety “You live in Košice.” nemôžeme vytvoriť otázku rovnakým spôsobom ako v slovenčine (umiestnením otáznika na konci vety namiesto bodky), resp. zmenou intonácie. Vyhnite sa preto tejto, u začiatočníkov, rozšírenej chyby:

Ak chceme vytvoriť otázku, podobne ako v zápore, používame pomocné slovesá DO / DOES. Pomocné sloveso DO /DOES sa teda na miesto významového slovesa presunie pred podmet, a hlavné sloveso potom zostane na svojom mieste.

Základná stavba otázky teda bude vyzerať takto: “DO / DOES + podmet + základný tvar plnovýznamového slovesa“.

● Pri osobách “I, you, we, they”, zápor tvoríme použitím pomocného slovesa DO NOT (= don’t).

• I read books.
  » I don’t read books.
• I drink beer every day.
  » I don’t drink beer every day.

● Pri osobách “he, she, it”, otázku tvoríme použitím pomocného slovesa DOES NOT (= doesn’t).

• He reads books.
  » He doesn’t read books.
• She drinks beer every day.
  » She doesn’t drink beer every day.

Záporné vety

Pri osvojovaní si základných vetných konštrukcií so slovesom “to be” ste sa naučili, že zápor pri tomto slovese tvoríme jednoduchým pridaním výrazu NOT za sloveso.

Ak sa však začneme rozprávať o iných plnovýznamových slovesách v prítomnom čase, prichádza v tvorbe záporu podstatný rozdiel. Tu si už nevystačíme iba s bezproblémovým pridávaním NOT za sloveso:

Zápor NOT však musíme v prítomnom jednoduchom čase s bežnými plnovýznamovými slovesami použiť aj napriek tomu, čo sme si vysvetlili vyššie. Keďže ho avšak nemôžeme pridať priamo k významovému slovesu (ako napr. vo vete “You live not in Prague.” – nemôžeme priamo spojiť LIVE + NOT), musíme použiť pomocné sloveso – a to sloveso “DO“, ku ktorému už zápor NOT pripojiť môžeme.

Zápor sa v prítomnom jednoduchom čase s bežnými plnovýznamovými slovesami teda tvorí zložitejšie. Vytvoriť zápor nám pomáhajú tzv. pomocné slovesá “do / does“, ku ktorým následne NOT pridávame. Základná stavba záporu teda bude vyzerať takto: “Podmet + pomocné sloveso DO / DOES + záporný výraz NOT + základný tvar plnovýznamového slovesa“.

● Pri osobách “I, you, we, they”, zápor tvoríme použitím pomocného slovesa DO NOT (= don’t).

• I read books.
  » I don’t read books.
• I drink beer every day.
  » I don’t drink beer every day.

● Pri osobách “he, she, it”, otázku tvoríme použitím pomocného slovesa DOES NOT (= doesn’t).

• He reads books.
  » He doesn’t read books.
• She drinks beer every day.
  » She doesn’t drink beer every day.

Vyhnite sa častým chybám!  V 3. osobe jednotného čísla dochádza v kladnej oznamovacej vete k zmene tvaru slovesa, ktoré ako sme si ukázali vyššie priberá koncovku „-s“ / „-es“. Toto pravidlo sa uplatní v zápore, rovnako aj v otázke, kde sa koncovka „-s“ / „-es“ nenachádza na konci významového slovesa (speaks, eats, plays, goes…), no prechádza k pomocnému slovesu (= doesn’t).   he writes → he does not write = he doesn’t write she speaks → she does not speak = she doesn’t speak it starts → it does not start = it doesn’t start Does he read books. » Do he read books? → Pri osobách “he, she, it“, otázku tvoríme použitím pomocného slovesa DOES. Does he read books? » Does he reads books? → V otázke sa koncovka „-s“ / „-es“ nenachádza na konci významového slovesa (speaks, eats, plays, goes…), no prechádza k pomocnému slovesu (= does).   He doesn’t read books. » He don’t read books. → Pri osobách “he, she, it” zápor tvoríme použitím pomocného slovesa DOES. He doesn’t read books. » He doesn’t reads books. → V zápore sa koncovka „-s“ / „-es“ nenachádza na konci významového slovesa (speaks, eats, plays, goes…), no prechádza k pomocnému slovesu (= doesn’t).

Vyjadrenie vlastností alebo charakteristík, ktoré sú stabilné
Tento čas používame, keď opisujeme základné vlastnosti alebo charakteristiky osôb či vecí, ktoré sa vo všeobecnosti nemenia.

Stabilné pracovné alebo životné situácie, ktoré sú dlhodobé
Keď popisujeme pracovné alebo životné situácie, ktoré sú stabilné a neočakávame, že sa čoskoro zmenia, použijeme prítomný čas jednoduchý. Tento čas vyjadruje, že vnímame tieto situácie ako trvalé alebo pevné, aj keď v skutočnosti by sa jedného dňa mohli zmeniť.

Názory, presvedčenia alebo hodnoty, ktoré sú stále
Pri vyjadrení názorov a presvedčení, ktoré neočakávame, že sa budú meniť, sa tiež používa prítomný čas jednoduchý. Tento čas naznačuje, že ide o stabilnú hodnotu alebo vieru, ktorú hovoriaci považuje za stálu súčasť svojho života.

Príslovky frekvencie: always, usually, often, sometimes, rarely, never

Tieto príslovky frekvencie používame na vyjadrenie toho, ako často sa daná činnosť vykonáva, od úplnej pravidelnosti (always = vždy) až po úplnú nepravidelnosť (never = nikdy).

Tieto príslovky poskytujú informáciu o tom, ako často sa dej odohráva. V angličtine sa umiestňujú pred hlavným slovesom alebo za sloveso to be, čím priamo určujú pravidelnosť alebo nepravidelnosť deja. Ak povieme I always drink coffee, zdôrazňujeme, že pitie kávy je bežnou súčasťou každodenného života a niečo, na čo sa dá spoľahnúť ako na trvalý zvyk. Zapamätajte si, že…

● frekvenčné príslovky vo vete umiestňujeme pred plnovýznamové sloveso, ak však veta obsahuje sloveso “to be”, frekvenčnú príslovku umiestňujeme za neho:

● ak máme vo vete pomocné sloveso (do / does), frekvenčnú príslovku umiestňujeme za neho, avšak pred plnovýznamové sloveso:

Časové frázy: every (day, week, month…), each (day, week, month…)

K prítomnému času jednoduchému patria aj časové frázy, ktoré nám pomáhajú opísať činnosti alebo stavy opakujúce sa v pravidelných časových intervaloch. Frázy ako every day, every week, alebo each year zdôrazňujú, že daná činnosť sa vykonáva vždy v určenom časovom období.

● every… – každý… (deň, týždeň, mesiac, rok) vyjadruje presný interval, kedy sa daný dej pravidelne odohráva; slovo every v kombinácii s časovým údajom označuje rutinu

● each… – každý… (deň, týždeň, mesiac, rok) má podobný význam ako every, ale môže dodať vetám pocit väčšej pozornosti alebo dôrazu na jednotlivé dni či opakovania.ä

Tieto časové frázy umiestňujeme väčšinou na koniec vety, kde pôsobia ako doplnkové informácie o tom, kedy sa činnosť koná. Na konci vety pôsobia prirodzene a logicky uzatvárajú informáciu o činnosti.

They clean the house each week. – (Upratujú dom každý týždeň.)
Slovo each vyjadruje pravidelnosť a dodáva informáciu o konkrétnom opakovaní

Frázy vyjadrujúce frekvenciu: once a…, twice a…, three times a…

Tieto frázy používame, keď chceme presne špecifikovať počet opakovaní činnosti za určité časové obdobie. Zatiaľ čo once znamená raz, twice znamená dva razy a číslovky three times, four times atď. označujú konkrétny počet opakovaní.

● once / twice a… – raz, dvakrát za… (týždeň, mesiac) = tieto frázy označujú presný počet opakovaní v rámci stanoveného obdobia, čím dodávajú vete informáciu o pravidelnosti aj frekvencii.

● three / four times a… – tri / štyri krát za… (týždeň, mesiac) = táto fráza je variabilnejšia a umožňuje popísať presnejšiu frekvenciu činnosti

Tieto frázy poskytujú presné informácie o tom, koľkokrát sa daná činnosť v určitom časovom období odohrá. Napríklad vete I exercise three times a week dodáva fráza three times a week konkrétny počet opakovaní a pravidelnosť. Prítomný čas jednoduchý tu pôsobí prirodzene, pretože jeho úlohou je opísať pravidelnosť, nie priebeh deja.

Tieto frázy sa zvyčajne používajú na konci vety. Umiestnené na konci dodávajú informáciu o pravidelnosti či intenzite deja, ktorá uzatvára myšlienku vo vete.

• She visits her grandmother twice a month. – (Dvakrát do mesiaca navštevuje svoju babku.)
  Výraz twice a month dodáva presnú informáciu o frekvencii a prítomný čas jednoduchý pomáha opísať tento zvyk.
• They eat out once a week. – (Raz týždenne sa stravujú mimo domu.)
  Táto fráza zdôrazňuje opakovanie v týždennom intervale, pričom prítomný čas jednoduchý len podporuje tento význam pravidelnosti.

Pomohol vám tento článok?

Potom neváhajte vyskúšať online jazykovú školu Langem z produkcie autorov tejto stránky! Ešte prepracovanejší obsah s garanciou tej najvyššej medzinárodnej kvality! Viac info na www.langem.sk

Absolvujte jedinečný online kurz jazykovej inštitúcie LANGEM a získajte prestížnu jazykovú certifikáciu. Zvýšte si sebavedomie a svoju kvalifikáciu z pohodlia domova! Naštartujte svoju kariéru s uznávaným jazykovým certifikátom.

Získajte uznávaný jazykový certifikát po absolvovaní odborne garantované online kurzu anglického jazyka vzdelávacej inštitúcie LANGEM!

Strácate sebavedomie, pretože neovládate cudzí jazyk? Zdokonaľte svoju angličtinu rýchlo a jednoducho z pohodlia vášho domova! Absolvujte náš odborne garantovaný online kurz s možnosťou získania uznávaného jazykového certifikátu.

LANGEM je prestížnou ja­zykovou školou, ktorá patrí podľa nezávislých hodnotení vysoko kvalifikovaných odborníkov medzi najlepši­e online vzdelávacie inštitúcie zamerané na výučbu angličtiny v Slovenskej a Českej republike.

Ste nároční na kvalitu vzdelávania? Za kvalitnou výučbou angličtiny už nemusíte nikam dochádzať. Kombináciou dlhoročne overených metód výuky vám tím vysokoš­kolských pedagógov a zahraničných lektorov pripravuje ob­sahovo unikátne kurzy s istotou­ špičkového jazykového spracovania!

Ako funguje naša online výučba pre samoukov?

Podrobný, praktický a detailne prepracovaný online kurz obrovský rozsahom i obsahom, ktorý nemusíte vychodiť – stačí ho len vyklikať! Náš jedinečný online kurz vás prevedie všetkými dôležitými oblasťami anglického jazyka na vami zvolenej úrovni pokročilosti. Priamo z pohodlia domova vás anglicky naučíme čítať,  písať,  ho­voriť a predovšetkým ro­zumieť.

Viac informácií získate na stránke www.langem.sk

• Neodlučiteľnou súčasťou online kurzov sú hodnotné a uznávané certifikáty vys­tavované odborne najlepšie hodnotenou online jazykovou inštitúciou na Slovensku! Naštartujte aj Vy svoju kariéru s pôsobivým certifikátom potvrdzujúcim Vaše znalosti angličtiny. Všetky kurzy je možné zakončiť získaním nášho uznávaného certifikátu, avšak naše kurzy Vám rovnako poslúžia aj ako kompletná príprava k medzinárodným skúškam.

• Certifikovanie jazykovej inštitúcie LANGEM je vysoko uznávané a plne garantované kvalifikovanými odborníkmi pôso­biacimi v inštitúciách zaoberajúcimi sa akademickou výučbou anglického jazyka. Certifikovanie, ako i absolvovaný kurz spĺňa štandardy a kritériá Spoločného európskeho rámca Rady Európy pre jazykové znalosti (CEFR) a je v súlade s prísnymi medzinárodnými požiadavkami a platnými normami v oblasti jazykového vzdelávania.

• Kvalitu výučby a odbornosť našich kurzov nezávisle posúdili a potvrdili vysokokvalifikovaní odborníci pôso­biaci vo vysokoškolskom prostredí a iných odborných inštitúciách zaoberajúcich sa akademickou výučbou anglického jazyka!

Čo o našom kurze hovoria odborníci a prečo ho odporúčajú?

❝ Na rozdiel od mnohých online kurzov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, Langem nie je len „blyštiacou sa pozlátkou“, ale do hĺbky prepracovaným systémom, ktorý všetkým nadšencom ponúka možnosť kvalitnej jazykovej prípravy v pohodlí domova. Kurz je spracovaný prehľadne a systematicky a ponúka všetko, čo študent potrebuje – jasné, stručné, no zároveň dôsledné vysvetlenie najdôležitejších gramatických javov s poukázaním na výnimky, slovnú zásobu s nahrávkou výslovnosti a ukážkami jej použitia v kontexte, a zároveň možnosť precvičiť si naštudovaný materiál a zistiť správnosť vypracovaných úloh. A to všetko za skvelú cenu!

Jazykový kurz Langem všetkým vrelo odporúčam!❞

Zverejnené so súhlasom Mgr. Evy Eddy, PhD. (Prešov, 22. 3. 2017)

Prečo sa certifikovať práve u nás?

• Pochváľte sa svojmu okoliu hodnotným jazykovým certifikátom, ktorý má naozaj váhu!
• Uznávané a odborne garantované certifikovanie spĺňajúce prísne štandardy a kritériá Spoločného európskeho rámca Rady Európy pre jazykové znalosti.
• Sme jedno z najlepšie hodnotených odborne garantovaných vzdelávacích a certifikačných stredísk v SR a ČR!
• Vaše získané vedomosti si u nás oficiálne potvrdíte, čím si zvýšite kvalifikáciu.
• Získaný certifikát Vám pomôže v procese zvyšovania vášho sebavedomia.
• Certifikáciou si zvýšite svoju dôveryhodnosť a vaša hodnota na trhu práce stúpne.
• Kariérne rastiete a váš plat rastie s Vami.
• Certifikujte sa priamo z pohodlia Vášho domova!

Vedeli ste, že priemerná cena pre získanie samotného jazykového certifikátu (bez prípravného kurzu) sa pohybuje vo výške viac než 200 €!? Keďže si uvedomujeme, že tieto služby sú značne cenovo premrštené a pre väčšinu študentov nedostupné – my sme voči vám féroví za každých okolností, a preto vám ponúkame najvyššiu medzinárodnú kvalitu vzdelávania a služieb s tým spojených za dostupné a rozumné ceny!

Viac informácií získate na stránke www.langem.sk

MINULÉ MODÁLNE SLOVESÁ, či MODÁLNE SLOVESÁ S MINULÝM INFINITÍVOM (napr. CAN have done, COULD have done, MAY have done, MIGHT have done, MUST have done, NEEDN’T have done, SHOULD have done) sú témou dnešného článku. Okrem vysvetlenia ich významov si prezradíme rozdiely medzi nimi a klasickými opismi modálnych slovies.

Prv než začnete čítať vysvetlenie dnešného učiva, dávam do pozornosti starší článok, ktorý vytvára úvod k problematike modálnych slovies. Ak ste si ho ešte neprečítali, nájdete ho po kliknutí na tento odkaz: Modálne slovesá (modal verbs). Je podstatné, aby ste najprv pochopili základné princípy modálnych slovies, osvojili si ich elementárne významy a najčastejšie situácie, v ktorých ich používame.

V úvodnom článku k modálnym slovesám sme si spomínali, že modálne slovesá majú dve základné funkcie, ktoré môžu byť definované ako primárne a sekundárne. Poďme si tieto poznatky zopakovať:

PRIMÁRNE MODÁLNE SLOVESÁ

PRIMÁRNE (= vyjadrujú schopnosť, povolenie, zákaz, predpoveď, povinnosť, príkaz, žiadosť, možnosť)

Ak vo vete vystupuje modálne sloveso v jeho primárnom význame, na vytváranie ostatných časov (predovšetkým minulosti) používame OPISY od týchto modálnych slovies.

• I must work. → I had to work.
• I can go out. → I was allowed to go out.

SEKUNDÁRNE MODÁLNE SLOVESÁ

SEKUNDÁRNE (= vyjadrujú do akej miery si je hovoriaci istý tým čo hovorí – vyjadrujú teda mieru istoty / neistoty / pravdepodobnosti)

Ak vo vete vystupuje modálne sloveso v jeho sekundárnom význame, OPISY nepoužívame. Význam týchto modálnych slovies sa týka predovšetkým prítomnosti:

• The book must be very good. – Tá kniha je určite veľmi dobrá.
• This could be the right solution. – Možno to je správne riešenie.

Pokiaľ však tieto modálne slovesá hovoria o minulosti, nachádzajú sa vo vete v DOKONAVOM INFINITÍVE (modálne sloveso + have + minulé príčastie)

• That can’t be her sister. → That can’t have been her sister.

Pozrime sa spoločne na jeden príklad:

• I must go. – Musím ísť. (= vyjadrujeme príkaz)
• You must be Peter. – Vy ste určite Peter. (= vyjadrujeme mieru istoty)

 Sekundárne modálne slovesá v minulosti tvoríme teda pomocou tejto štruktúry:

CAN’T / COULDN’T HAVE DONE

Pomocou modálneho slovesa „CAN’T / COULDN’T“ s tzv. minulým infinitívom vyjadrujeme, že sme si istí, že sa v minulosti niečo nestalo (že to tak určite nebolo).

• She’s gone to the wrong door – she can’t have seen the sign. (= …určite si nevšimla…)

MUST HAVE DONE

Pomocou modálneho slovesa „MUST“ s tzv. minulým infinitívom vyjadrujeme, že sme si istí, že sa v minulosti niečo stalo.

• I must have left my wallet in the car. (= …určite som ju nechal…)

COULD / MAY / MIGHT HAVE DONE

Pomocou modálneho slovesa „COULD / MAY / MIGHT“ s tzv. minulým infinitívom vyjadrujeme, že niečo mohlo nejako byť (= je možné, že niečo nejako bolo).

• The train might have been delayed. (= …je možné, že vlak..)
• The letter could have got lost in the post. (= …je možné, že sa list stratil …)

Pomocou modálneho slovesa „COULD“ s tzv. minulým infinitívom navyše môžeme vyjadriť, že niečo sme mali šancu / schopnosť urobiť, no neurobili sme to. Tento význam v sebe skrýva istý druh výčitky.

• He could have walked there, but he decided to wait where he was.

SHOULD HAVE DONE

Pomocou modálneho slovesa „SHOULD“ s tzv. minulým infinitívom vyjadrujeme, že sme niečo mali urobiť, no neurobili sme to a teraz to ľutujeme.

• I should have posted this letter yesterday. (= …mal som ho poslať, no neposlal som a teraz to ľutujem)

SHOULDN’T HAVE DONE

Pomocou modálneho slovesa „SHOULDN’T“ s tzv. minulým infinitívom vyjadrujeme, že sme niečo urobili, no nemali sme to robiť a teraz to ľutujeme.

• You shouldn’t have told me the answer. (= …nemal som, no povedal som…)

NEEDN’T HAVE DONE

Pomocou modálneho slovesa „NEEDN’T“ s tzv. minulým infinitívom vyjadrujeme, že sme niečo nemuseli robiť, urobili sme to zbytočne, no nebolo to potrebné.

• I needn’t have arrived at seven. (= …nemusel som prísť o siedmej, no prišiel som a nebolo to nutné…) 

Opisy vs minulé modálne slovesá

WAS / WERE SUPPOSED TO DO vs SHOULD HAVE DONE

• He was supposed to come on time. → Mal prísť načas, očakávalo sa to od neho. Neriešime, či tam prišiel alebo nie. Touto vetou iba oznamuje, že v minulosti mal nejakú povinnosť.

• He should have come on time. → Mal prísť načas! Pravdou však je, že neprišiel a v súčastnosti to ľutuje.

WASN’T / WEREN’T SUPPOSED TO DO vs SHOULDN’T HAVE DONE

• He wasn’t supposed to do it. → Nemal to robiť. Niekto mu doporučil, aby to nerobil. My však nevieme ako sa nakoniec rozhodol, či to urobil alebo nie.

• He shouldn’t have done it. → Nemal to robiť! Faktom je, že to urobil a to sa nemalo stať.

HAD TO DO vs MUST HAVE DONE

• She had to do it. → Musela to urobiť, mala to prikázané. Neriešime, či to urobila alebo nie. Touto vetou iba oznamuje, že v minulosti mala nejakú povinnosť.

• She must have done it. → Určite to urobila! Pravdou však je, že žiadnu povinnosť mať nemusela. Nás však zaujíma fakt, že niečo sa určite odohralo.

 COULDN’T DO vs  CAN’T / COULDN’T HAVE DONE

• She couldn’t do it. → Nemohla to urobiť. Nemala možnosť to urobiť. Poprípade na to nemala povolenie / zvolenie.

• She can’t / couldn’t have done it. → Určite to neurobila! Vyjadrujeme, že sme si istí, že sa v minulosti niečo nestalo.

DIDN’T HAVE TO DO / DIDN’T NEED TO DO vs NEEDN’T HAVE DONE

• We didn’t need to make any sandwiches. We knew that people were bringing
  their own. → Nemuseli to robiť. K deju neprišlo. Vedeli sme vopred, že to nemusíme robiť (nemáme tú povinnosť).

• We needn’t have made these sandwiches. No one’s eaten any. → K deju prišlo, no zbytočne Nebolo to nutné, ale vopred sme to nevedeli, takže sme to urobili.

Nepriame vyjadrovanie v trpnom rode (personal / impersonal constructions in passive). Napr. IT IS SAID THAT … / HE IS SAID TO … apod.

NEPRIAME VYJADROVANIE opisuje, čo ľudia hovoria, čo si myslia, čo vedia apod. Pri týchto tvrdeniach si hovoriaci nie je 100% istý, že to, čo zmieňuje je úplnou pravdou. V týchto väzbách teda hovoríme o tom, čo je vo všeobecnosti známe, čo sa o čom hovorí, čo sa za čo považuje apod.

• V činnom rode sa na vyjadrenie podobných myšlienok používajú väzby ako napr.:

They say (that) …

People say (that) …

• V trpnom rode hlavne tieto dve väzby:

impersonal structure → IT + SLOVESO BE (v správnom čase) + MINULÉ PRÍČASTIE PLNOVÝZNAMOVÉHO SLOVESA (napr. said / considered …) + THAT + VEDĽAJŠIA VETA

personal structure → PODMET + SLOVESO BE (v správnom čase) + MINULÉ PRÍČASTIE PLNOVÝZNAMOVÉHO SLOVESA (napr. said / considered …) + TO-INFINITÍV

Tieto štruktúry prekladáme ako “hovorí sa, že … / údajne je …” apod.

Uveďme si na začiatok jeden príklad, kde tú istú vetu z činného rodu pretvoríme pomocou vyššie spomínaného nepriameho vyjadrovania do trpného rodu:

• ČINNÝ ROD:  People believe he is a liar.

• TRPNÝ ROD: (personal construction) → He is believed to be a liar. (= Vraj je klamár.)
                          (impersonal construction) → It is believed that he is a liar. (= Panuje názor, že…)

• It is said that she is very rich. ALEBO She is said to be very rich. (= Tieto vety prakticky znamenajú People say that she is very rich.)

Tieto väzby tvoríme podľa tohto vzorca:

IT + SLOVESO BE (v správnom čase) + MINULÉ PRÍČASTIE PLNOVÝZNAMOVÉHO SLOVESA (napr. said / considered …) + THAT + VEDĽAJŠIA VETA

Namiesto slovesa SAY, ktoré je najbežnejšie, môžeme použiť aj THINK / BELIEVE / CLAIM / ESTIMATE a ďalšie.

• Po väzbe typu IT IS SAID THAT zvyšok vety zopakujeme bez zmeny.

• Po tejto väzbe v minulom čase napr. IT WAS SAID THAT zvyšok vety zopakujeme, no uplatníme na ňom pravidlo o súslednosti časov (podobne ako v nepriamej reči).
  

Pozn. Viac sa o nepriamej reči dočítate v samostatnom článku: Nepriama reč (reported speech)

• The company is losing a lot of money.
• It is said that the company is losing a lot of money.

Tieto väzby tvoríme podľa tohto vzorca:

PODMET + SLOVESO BE (v správnom čase) + MINULÉ PRÍČASTIE PLNOVÝZNAMOVÉHO SLOVESA (napr. said / considered …) + TO-INFINITÍV

Namiesto slovesa SAY, ktoré je najbežnejšie, môžeme použiť aj BELIEVE / CONSIDER / SAY / SUPPOSE / THINK a ďalšie.

Všimnite si, ako sa vety z činného rodu prevádzajú na tieto nepriame väzby. Treba si veľmi pozorne všímať tvar jednotlivých slovies vo vete. V týchto vetách používame infinitív, ktorý nám pomáha ozrejmiť vzťah medzi tým, kedy sa o niečom hovorí a tým, kedy sa to reálne stalo:

PRÍTOMNÝ PASÍV + PRÍTOMNÝ INFINITÍV

• činný rod: People say he is a liar.
• trpný rod: He is said (= prítomný pasív) to be (= prítomný infinitív) a liar. (= čo ľudia hovoria TERAZ ohľadom TERAJŠEJ situácie)

PRÍTOMNÝ PASÍV + MINULÝ INFINITÍV

• činný rod: People say he was a liar.
• trpný rod: He is said (= prítomný pasív) to have been (= minulý infinitív) a liar. (= čo ľudia hovoria TERAZ ohľadom MINULEJ situácie)

MINULÝ PASÍV + PRÍTOMNÝ INFINITÍV = hovoríme o deji / stave v čase, keď toto tvrdenie bolo vyslovené (= dva súčasné deje)

• činný rod: People said he was a liar.
• trpný rod: He was said (= minulý pasív) to be (= prítomný infinitív) a liar. (= čo ľudia hovorili V TEJ DOBE o situácii V TEJ DOBE – súčasné deje)

MINULÝ PASÍV + MINULÝ INFINITÍV = hovoríme o deji stave pred časom, keď toto tvrdenie bolo vyslovené (= druhý dej sa stal skôr)

• činný rod: Peple said he had been a liar.
• trpný rod: He was said (= minulý pasív) to have been (= minulý infinitív) a liar. (= čo ľudia hovorili V TEJ DOBE o situácii, ktorá sa odohrala EŠTE PREDTÝM – druhý dej sa stal skôr)

Priebehová forma

V týchto štruktúrach môžeme použiť rovnako aj priebehový infinitív:

prítomný priebehový infinitív (napr. od slovesa read) → to be reading

• činný rod: He is reading a good novel.
• trpný rod: He is said to be reading a good novel.

minulý priebehový infinitív (napr. od slovesa read) → to have been reading

• činný rod: He has / had been reading a good novel.
• trpný rod: He is said to have been reading a good novel.

Infinitív v pasívnom tvare

V týchto štruktúrach môžeme použiť rovnako aj infinitív v pasívnom tvare:

prítomný pasívny infinitív (napr. od slovesa eat) → to be eaten

• trpný rod: The food is known to be eaten with chopsticks.

minulý pasívny infinitív (napr. od slovesa lose) → to have been lost

• trpný rod: The diamonds were believed to have been lost.

Zmiešané kondicionály (mixed conditionals) – zmiešané podmienkové vety v angličtine.

Viac sa o základných kondicionáloch dočítate v tomto článku: Kondicionály (conditionals) – podmienkové vety.

V dnešnom článku si preberieme zmiešané kondicionály. Ešte predtým si však zopakujeme základné kondicionály a to konkrétne druhý a tretí, na ktorých sú zmiešané kondicionály založené.

Druhý kondicionál

• If I had a million dollars, I would buy a car.

podmienka v prítomnosti: If I had a million dollars, (Ak by som mal milión dolárov v prítomnosti …)

výsledok v prítomnosti: I would buy a car. ( … kúpil by som si auto v prítomnosti.)

Tretí kondicionál

• If I had had a million dollars, I would have bought a car

podmienka v minulosti: If I had had a million dollars, (Ak by som bol mal milión dolárov vtedy v minulosti …)

výsledok v minulosti: I would have bought a car. (… bol by som si kúpil auto vtedy v minulosti.)

Zmiešané kondicionály

• If she hadn’t missed the bus, she would be here now.

podmienka v minulosti: If she hadn’t missed the bus, (= Keby ona nebola zmeškala autobus v minulosti…)

výsledok v prítomnosti: she would be here now. (= bola by tu teraz).

Túto vetu by ste chybne preložili pomocou tretieho kondicionálu takto:

• If she hadn’t missed the bus, she would have been here now. (= zaujíma nás výsledok v prítomnosti, nie minulosti.)

Ďalšie príklady:

• If I hadn’t gone to college, I‘d still be working in London.

(past action = I went to college. / present result = I’m not working in London.)

• If you had studied hard, you would pass the exams.

(past action = You didn’t study hard. / present result = You won’t pass the examps.)

Porovnajte!

• If he was a good actor, he would have won first prize.

podmienka v prítomnosti: If he was a good actor, (= Ak by bol v prítomnosti dobrým hercom…)

výsledok v minulosti: he would have won first prize. (= … bol by vyhral prvú cenu v minulosti.)

• If you were more courteous, you wouldn’t have spoken to your teacher like that. (= Ak by si bol slušnejší / zdvorilejší, nebol by si sa takto rozprával s tvojim učiteľom.)

(present action: You are not courteous. / past result: You spoke to your teacher like that.)

Viete rozdiel medzi FOR / SINCE?

FOR

FOR používame pred frázou, ktorá naznačuje isté obdobie, počas ktorého dej trvá. FOR teda uvádza časové obdobie, počas ktorého dej trvá.

• I have worked in England for ten years. (= až do súčasnosti)
• By the end of 2010, I had worked (or I had been working) in England for two years.

V týchto vetách nemôžeme FOR nahradiť slovom SINCE.

FOR môžeme použiť vo všetkých časoch (nie len v predprítomných). Napr.:

• John worked at that bank for three years. - minulý čas

V kladných vetách môžeme často FOR vynechať. Neplatí to však pre vety záporné.

• We have been together five years.
• We have been together for five years.
• We have not been together for five years.
• We have not been together five years.

Pred väzbu ALL + časový výraz nikdy nepoužívame FOR.

• … for all year.
• … for all my life.

• I have been waiting for you all day.

FOR často spájame do nasledujúcej väzby:

FOR THE LAST / PAST + časový výraz

• … for the last five hours
• … for the past two months

Porovnajte!

• I last saw him five years ago. (rozprávač sa zameriava na čas ich posledného stretnutia)
• I have not met him for five years. (rozprávač sa zameriava na čas, ktorý od posledného stretnutia uplynul)

SINCE

SINCE používame pred frázou alebo celou vedľajšou vetou, keď uvádzame začiatok deja / stavu. SINCE teda vyjadruje na časovej osi bod, od ktorého nejaký dej trvá do prítomnosti alebo istého bodu v minulosti.

• I have worked in England since 2005.
• I have worked in England since Monday.
• I have worked in England since Christmas.
• I have worked in England since 14 April.
• I have worked in England since May.

V žiadnej z viet vyššie nesmieme použiť namiesto SINCE slovo FOR.

SINCE používame iba v predprítomným časoch!

 Po SINCE však môže nasledovať aj vedľajšia veta (podmet + prísudok). V akom čase bude vedľajšia veta?

Vedľajšia veta sa nachádza v minulom čase, ak označuje (jednorazový) začiatok deja hlavnej vety:

• I have worked in England since I was 20.

Vedľajšia veta sa môže nachádzať aj v predprítomnom čase, no je nutné, aby táto veta označovala dej, ktorý trvá rovnako dlho ako dej vo vete hlavnej.

• I have known her since I have worked here.

SINCE používame aj v nasledujúcich štruktúrach:

IT’S + perióda času + SINCE

• It‘s twenty years since I last saw him.
• How long is it since you got married?

Možné je použiť namiesto IT’S aj IT’S BEEN:

• It‘s been (= It has been) twenty years since I last saw him.

IT’S AGES SINCE I/you/John … LAST + minulý čas

• It’s ages since I last saw you.

• I have been a teacher for twenty years. (= doba trvania: 20 rokov)
• I have been a teacher since 2000. (= začiatočný bod: rok 2000)

FOR + perióda času = po dobu určitého času

SINCE + začiatočný bod = od určitej doby (začiatočného bodu)

Budúci priebehový čas (future continuous) v angličtine – stavba, použitie, rozdiely…

Základná stavba

Použitie

BUDÚCI DEJ V PRIEBEHU

Budúci čas priebehový používame pre budúce deje, ktoré budú práve prebiehať v uvedenom momente (čase) v budúcnosti.

• This time next week I will be lying on the beach. – v túto dobu budúci rok to práve bude prebiehať
• At 6.30 I will be watching TV. – o 6.30 to práve bude prebiehať
• When she arrives, we will be having lunch. - keď príde, niečo bude práve prebiehať

Porovnajte:

• I was lying on the beach when they arrived. → minulý čas priebehový používame pre deje, ktoré v určitú dobu v minulosti práve prebiehali

• I am lying on the beach now. → prítomný čas priebehový používame pre deje, ktoré prebiehajú práve teraz

• I will be lying on the beach when they arrive. → budúci čas priebehový používame pre deje, ktoré budú práve prebiehať v určitú dobu v budúcnosti

Priebehové časy teda majú spoločné to, že niečo v nejaký čas práve prebieha. Meníme ich stavbu iba podľa toho, či sa tento dej odohráva v minulosti / prítomnosti / budúcnosti.

Porovnajte WILL DO vs. WILL BE DOING:

• I will do my homework when my mother arrives. ⇒ najprv príde moja mama, potom si začnem robiť úlohy (úlohy si začnem robiť až vtedy, keď príde moja mama)

• I will be doing my homework when my mother arrives. ⇒ úlohy si začnem robiť už predtým než príde mama (keď mama príde, úlohy si už práve budem písať)

Budúci čas jednoduchý (WILL DO) nám hovorí teda iba o tom, čo sa v danom momente v budúcnosti stane.

Budúci čas priebehový (WILL BE DOING) nám naopak hovorí o tom, čo sa v danom momente bude diať (odohrávať).

• I will phone her at six. – O šiestej jej zavolám.
• I will be phoning her at six. – O šiestej jej práve budem už volať. (začneme spolu teda volať už pred šiestou)

BUDÚCI DEJ V DÔSLEDKU RUTINY

Budúci čas priebehový rovnako používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa určite odohrajú v budúcnosti v dôsledku istej zaužívanej rutiny apod.

• I‘ll be watching TV tonight. I always watch TV on Sundays. - pozeranie TV je výsledkom mojej pravidelnej rutiny
• I‘ll be seeing Lisa tomorrow as usual. - moja zajtrajšia návšteva je časťou môjho plánu (harmonogramu)

Porovnajte:

• I‘ll be seeing Lisa tomorrow as usual. - S budúcim časom priebehovým je dôraz na rutine, ktorú máme.
• I am seeing her tomorrow instead of Monday this week. - Prítomný čas priebehový nám o rutine nič nehovorí. Hovorí iba o tom, čo je dohodnuté.

Prítomný čas jednoduchý by podobnú udalosť prezentoval ako časť rozvrhu.

• We have our meeting tomorrow.

ZDVORILÁ OTÁZKA NA PLÁN

Budúci čas priebehový rovnako používame vtedy, ak sa zdvorilo pýtame na niekoho plány. Zaujíma nás, či tieto plány v blízkej budúcnosti zodpovedajú našim predstavám, túžbam, plánom apod.

• Will you be using the phone for long? I need to make some phone calls.

BUDÚCE PLÁNY

Budúci čas priebehový rovnako používame, ak hovoríme o plánoch v budúcnosti. Má rovnaké použitie ako prítomný čas priebehový s budúcim významom.

• We will be spending the summer in England. = We are spending the summer in England. (⇒ plán nášho leta)

Pozn. Viac sa o prítomnom čase priebehovom a jeho použití v budúcnosti dočítate v samostatnom článku TU.

V tomto význame medzi budúcim priebehovým časom a prítomným časom priebehovým nie je rozdiel. Vety majú teda rovnaký význam.

• Bryan Adams will be performing in London in September.

VEĽMI FORMÁLNE ŽIADOSTI

Budúci čas priebehový rovnako ešte používame pre veľmi formálne a zdvorilé žiadosti. Toto použitie je typické pre 2. osoba (= you).

• Will you be wanting anything else, sir?

Budúci čas priebehový obyčajne nepoužívame v trpnom rode.

V budúcom čase priebehovom nepoužívame sloveso BE.

• He will be in London this time next year.
• He will be being in London this time next year.

MODÁLNE SLOVESÁ (modal verbs) v angličtine – CAN / COULD / MAY / MIGHT / MUSTN’T / MUST / NEEDN’T / SHOULD / OUGHT TO. V tomto článku sa pozrieme rovnako na rozdiel medzi MUST a HAVE TO, oboznámime sa so základnými vlastnosťami modálnych slovies a ešte omnoho viac.

Základné vlastnosti modálnych slovies

• Tieto slovesá netvoria neurčitok (nenájdeme teda to must / to may)

• Vo všetkých osobách (jednotné + množné číslo) majú rovnaký tvar (I must, she must, we must …)

• Sloveso, ktoré za nimi nasledujú sa nachádza v infinitíve bez TO. (I must go.)

• Otázku tvoríme prehodením slovosledu, teda modálne sloveso dáme pred osobu. (Can I help you?)

• Zápor (väčšinou) tvoria pridaním NOT k modálnemu sloveso (I cannot swim.)

• Netvoria priebehové tvary, nikdy sa nestretneme s musting, canning apod.

Delenie modálnych slovies

• Modálne slovesá delíme na dve základné skupiny ⇒ primárne a sekundárne:

PRIMÁRNE MODÁLNE SLOVESÁ

PRIMÁRNE (= vyjadrujú schopnosť, povolenie, zákaz, predpoveď, povinnosť, príkaz, žiadosť, možnosť)

Ak vo vete vystupuje modálne sloveso v jeho primárnom význame, na vytváranie ostatných časov (predovšetkým minulosti) používame OPISY od týchto modálnych slovies.

• I must work. → I had to work.
• I can go out. → I was allowed to go out.

SEKUNDÁRNE MODÁLNE SLOVESÁ

SEKUNDÁRNE (= vyjadrujú do akej miery si je hovoriaci istý tým čo hovorí – vyjadrujú teda mieru istoty / neistoty / pravdepodobnosti)

Ak vo vete vystupuje modálne sloveso v jeho sekundárnom význame, OPISY nepoužívame. Význam týchto modálnych slovies sa týka predovšetkým prítomnosti:

• The book must be very good. – Tá kniha je určite veľmi dobrá.
• This could be the right solution. – Možno to je správne riešenie.

Pokiaľ však tieto modálne slovesá hovoria o minulosti, nachádzajú sa vo vete v DOKONAVOM INFINITÍVE (modálne sloveso + have + minulé príčastie).

• That can’t be her sister. → That can’t have been her sister.

 Pozn. O minulých modálnych slovesách (o modálnych slovesách s dokonavým infinitívom) ako napríklad CAN HAVE DONE / COULD HAVE DONE / MUST HAVE DONE … a rozdieloch medzi nimi a opismi sa dočítate v samostatnom článku: Minulé modálne slovesá (modálne slovesá s minulým infinitívom)

Pozrime sa spoločne na jeden príklad:

• I must go. – Musím ísť. (= vyjadrujeme príkaz)
• You must be Peter. – Vy ste určite Peter. (= vyjadrujeme mieru istoty)

PRIMÁRNE MODÁLNE SLOVESÁ

CAN

SCHOPNOSŤ / NESCHOPNOSŤ

Ak CAN vyjadrujeme “schopnosť“, prekladáme ho ako “vedieť“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nevedieť“.

• I can speak perfect English.
• She can’t swim.
• John can lift that table.

MÁM MOŽNOSŤ / NEMÁM MOŽNOSŤ

Ak CAN vyjadrujeme “možnosť“, prekladáme ho ako “mám možnosť / môžem“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nemôžem / nemám možnosť“.

• It can get very cold in December.
• I can give you a lift.

DOVOLENIE / ZÁKAZ

Ak CAN vyjadrujeme “dovolenie“, prekladáme ho ako “smieť / mať dovolené“. V tomto význame CAN v zápore prekladáme ako “nesmieť / nemať dovolené“.

• Can I use your bathroom?
• Can I have some water?
• You cannot go on holiday with me.

CAN sa nepoužíva vo všetkých časoch. Nedochádza tu k časovaniu tohto modálneho slovesa ako sme na to zvyknutí pri plnovýznamových slovesách. V niektorých časoch používame namiesto CAN jeho opisné tvary: Ak hovoríme o “SCHOPNOSTIACH / MOŽNOSTIACH“, v minulom čase používame namiesto CAN modálne sloveso COULD, v iných časoch a väzbách opisný tvar BE ABLE TO.

• I’ve never been able to ski. (= predprítomný čas)
• I’d love to be able to ski. (= infinitív)
• Being able to ski, I decided to go the mountains. (= -ing forma)
• You will be able to ski again soon. (= budúcnosť s will)

Opisný tvar BE ABLE TO (byť schopný) nie je v prítomnosti tak bežný. CAN je vo všeobecnosti pre prítomnosť oveľa častejšie. BE ABLE TO sa často nachádza v prítomnosti v prípadoch, kedy je schopnosť pre hovoriaceho prekvapujúca (nečakal by ju) alebo zahŕňa zdolanie istých ťažkostí.

• John is deaf, but he is able to use sign language.

POZOR! Po BE ABLE nasleduje infinitív s TO, po CAN nasleduje infinitív bez TO.

• John is deaf, but he is able to use sign language. (! NIE  is able use)
• John is deaf, but he can use sign language. (! NIE  can to use)

V minulom čase používame teda COULD ale aj WAS / WERE ABLE TO. Rozdiel je nasledovný:

• Ak hovoríme o všeobecných schopnostiach (opakovaných), ktorými sme v minulosti disponovali, môžeme použiť ako COULD, tak WAS / WERE ABLE TO.

• Ak hovoríme o schopnostiach v konkrétnej situácii (jednorazových), používame iba WAS / WERE ABLE TO (prípadne môžeme použiť iný lexikálny prostriedok napr. MANAGE TO). Nikdy nie COULD.

• V zápore používame COULDN’T, WASN’T / WEREN’T ABLE TO v akejkoľvek situácií.

• When he was seven, he could swim. = When he was seven, he was able to swim. – Keď mal sedem, vedel plávať.
• John was able to swim across the river. – John dokázal preplávať rieku.
• Peter couldn’t ski

Ak hovoríme o “POVOLENIACH“, V minulom čase používame namiesto CAN modálne sloveso COULD, v iných časoch ako v prítomnosti namiesto opisu BE ABLE TO, používame BE ALLOWED TO (mať dovolené).

V minulom čase používame teda COULD ale aj WAS / WERE ALLOWED. Rozdiel je nasledovný:

• Ak hovoríme o všeobecných dovoleniach / povoleniach (opakovaných), ktorými sme v minulosti disponovali, môžeme použiť ako COULD, tak WAS / WERE ALLOWED TO.

• Ak hovoríme o dovoleniach / povoleniach v konkrétnej situácii (jednorazových), používame iba WAS / WERE ALLOWED TO. Nikdy nie COULD.

• V zápore používame COULDN’T, WASN’T / WEREN’T ALLOWEDTO v akejkoľvek situácií.

• When I was young, I could go pubbing. = When I was young, I was allowed to go pubbing. - Keď som bol mladý, mal som dovolené chodiť po krčmách.
• I was allowed to go the pub last night. - Včera v noci som smel ísť do krčmy.
• Peter couldn’t go pubbing.

Sloveso CAN / COULD používame rovnako pre vyjadrenie zdvorilej žiadosti. COULD je zdvorilejšie ako CAN.

• Can you help me? – Môžeš mi pomôcť?
• Could you explain it to me? – Mohol by si mi to vysvetliť.

MUST

POVINNOSŤ / ROZKAZ

Jedno z použití MUST je vtedy, ak hovoríme o tom, že je viac než potrebné, aby došlo k odohraniu deja. Niekto teda niečo musí urobiť. MUST teda vyjadruje rozkaz povinnosť. Prekladáme ho ako “musieť“.

• The show must go on.
• I must go home.

ODPORÚČANIE

Ak chceme dať niekomu dôraznejšiu radu vo forme odporúčanie, môžeme použiť rovnako MUST.

• You must visit London, it’s terrific!

MUST používame hlavne pre prítomnosť. Niekedy ho môžeme použiť i pre vyjadrenie budúcnosti (a to hlavne s časovým určením). V iných časoch používame opis HAVE TO (musieť).

• I had to do my homework last night.
• I will have to be more patient.

V prítomnosti môžeme použiť MUST, ale aj HAVE TO na vyjadrenie príkazu. Rozdiel je nasledovný:

• MUST povinnosť vytvára (povinnosť vychádza od hovoriaceho, ktorý má oprávnenie príkaz udeliť)
• HAVE TO povinnosť iba konštatuje (povinnosť prichádza z vonkajšieho prostredia a nariaďuje niekomu, aby niečo vykonal)

• I must phone her. (= hovoriaci si to sám prikazuje (= hovoriaci sa rozhodne, že niečo je nevyhnutné) / príkaz vychádza od hovoriaceho / jemu samému o to ide)

• I have to phone her. (= hovoriaci príkaz konštatuje (= niekto iný ako hovoriaci rozhodne, že je to dôležité, aby dej prebehol) / príkaz prichádza z vonku / konštatuje to, čo mu bolo prikázané)

• You must do it. (= ja ti to prikazujem)
  

• You have to do it. (= je to pravidlo, predpis, nariadenia)

MUST vs. HAVE TO v otázkach v prítomnosti:

• Must I try it on now? (= Trváš na tom, aby som to vyskúšal?) = MUST v otázkach prítomnosti používame predovšetkým vtedy, ak sa pýtame na to, čo si poslucháč myslí, že je nevyhnutné.
• Do I have to try it on now? (= Je to skutočne nutné, aby som to vyskúšal?)

HAVE GOT TO má rovnaký význam ako HAVE TO a používa sa predovšetkým v neformálnej angličtine.

• I‘ve got to go now. (= informal)
• I have to go now. (= formal / informal)

V iných časoch ako v prítomnom zvykneme používať iba samotné HAVE TO (nie HAVE GOT TO).

ZÁPOR od MUST (musieť) v prítomnosti , teda “nemusieť” nie je MUSTN’T, ale NOT HAVE TO (prípadne needn’t + sloveso (bez TO) alebo don’t need to + sloveso ). MUSTN’T znamená “nesmieť” a NIE “nemusieť“!!!.

• I must go now. – Ja musím ísť.
• I have to go now. - Ja musím ísť.
• I don’t have to go now. – Ja nemusím ísť.
• I needn’t go now. – Ja nemusím ísť.
• I don’t need to go now. – Ja nemusím ísť.
• I mustn’t go now. Ja nesmiem ísť.

POZOR! NESMIEŤ (mustn’t) sa nerovná NEMUSIEŤ (not have to / needn’t / don’t need to).

POZOR! Pomocou MUST vyjadrujeme silnú povinnosť a niekedy jeho použitie môže vyznieť nezdvorilo, nevhodne. Namiesto MUST sa preto často používa SHOULD / OUGHT TO, kedy sa vyjadrenie povinnosti stáva menej dôrazné než to s MUST.

Povinnosť môžeme vyjadriť aj pomocou iných lexikálnych prostriedkov:

• BE OBLIGED TO DO sth (= mať povinnosť urobiť niečo)
• BE OBLIGATED TO DO sth (typické pre americkú angličtinu) (= byť povinný niečo urobiť)
• BE LIABLE TO DO sth (typické pre právnické texty)

MUSTN’T

ZÁKAZ

MUSTN’T používame v situáciach, kedy chceme povedať, že niekto má zákaz niečo urobiť. Prekladáme ho teda ako “nesmieť“. MUSTN’T ≠ zápor od MUST. Modálne sloveso MUST prekladáme ako “musieť” a jeho zápor je “nemusieť” (vyjadrený not have to / needn’t / don’t need to). Avšak, MUSTN’T znamená “nesmieť“.

• I’m sorry, I mustn’t allow you to go inside.
• We mustn’t do it.
• You mustn’t drive over 30 mph. (= It’s against the law.)

V minulom čase MUSTN’T nepoužívame a namiesto neho nepoužívame COULDN’T, v iných časoch používame opis BE (NOT) ALLOWED TO (nemať dovolené).

• I couldn’t go to the party.
• We weren’t allowed to take a photo of his house.
• I have never been allowed to go the party.

V niektorých situáciach môže vyznieť MUSTN’T ako príliš striktné, preto ak hovoríme o nejakej vonkajšej autorite, ktorá zákaz vytvára, môžeme použiť iné modálne slovesá / iné lexikálne prostriedky. Napr. v nasledujúcich situáciach by MUST mohlo vetu príliš zosilnieť:

• You can’t use your calculator.
• You aren’t allowed to use you calculator.

Porovnajte:

• You can’t / musn’t attend the meeting. (= informal)
• You may not attend the meeting. (= formal, obyčajne písomný prejav)

Pozn. MAY NOT = be not allowed to

MUSTN’T vs. BE NOT ALLOWED TO v prítomnosti:

• MUSTN’T je v takej pozícii, že môže zákaz udeľovať. V takomto kontexte môžeme použiť MAY NOT.
• BE NOT ALLOWED TO zákaz iba konštatuje (iba hovorí o pravidlách udelených inými ľuďmi). Namiesto BE NOT ALLOWED TO v takomto kontexte môžeme použiť aj CAN’T.

• Workers must not use their mobile phones in the workplace.
• Workers may not use their mobile phone in the workplace.

V týchto vetách je rozprávač autoritou, teda osoba, ktorá pociťuje nutnosť udeliť zákaz používania mobilov.

• We can’t use mobile phones in the workplace.
• We are not allowed to use mobile phones in the workplace.

V týchto vetách sa iba konštatuje ohľadom pravidiel, ktoré zaviedli iní.

NEEDN’T

NEMUSIEŤ

NEEDN’T prekladáme ako “nemusieť“.

• You needn’t leave right now.
• We needn’t cook a lunch.

NEEDN’T používame iba v prítomnosti a v budúcnosti. V iných časoch používame NOT HAVE TO alebo NOT NEED TO.

• I didn’t have to use my calculator. – Nemusel som …
• I didn’t need to use my calculator. – Nemusel som …

NEEDN’T vs. NOT HAVE TO v prítomnosti

Rozdiel je podobný ako medzi MUST vs. HAVE TO:

• Pri NEEDN’T “nemusieť“ vychádza od hovoriaceho.
• Pri NOT HAVE TO “nemusieť” vychádza zo situácie.

Sloveso NEED používame ako:

A) modálne sloveso (s infinitívom BEZ TO) a to:

• hlavne v zápore /NEEDN’T/ (napr. You needn’t be there on time.)
• občas v otázkach (napr. Need I say more?)

NEED ako modálne sloveso sa v kladných vetách nikdy nevyskytuje !!!

• I need go now. 
• I need to go now.

B) plnovýznamové sloveso (S TO infinitívom) a to:

• v kladných vetách (napr. I need to give up smoking.)
• otázkach (Do you need to leave the country?)
• záporoch (napr. I don’t need to cook a lunch.)

Porovnajte:

• I needn’t hurry to catch the bus. (= need + sloveso bez to) – jedná sa o MODÁLNE SLOVESO
• I don’t need to hurry to catch the bus. (= need + sloveso s to) – jedná sa o PLNOVÝZNAMOVÉ SLOVESO

SHOULD / OUGHT TO

POVINNOSŤ

SHOULD / OUGHT TO prekladáme ako “mal by (si) niečo urobiť“. Tieto modálne slovesá nie sú tak silné ako MUST / HAVE TO.

• You should call her.
• You ought to call her.

POZOR! Za SHOUDL používame sloveso bez TO. Modálne sloveso OUGHT spájame s TO a až tak slovesom.

• I should call the ambulance. (! NIE should to call)
• I ought to call the ambulance. (! NIE ought call)

SHOULD / OUGHT TO používame v prítomnom čase / budúcom čase.

V minulom čase používame opis BE SUPPOSED TO.

• You were supposed to keep secrets. - Mal si …
• We weren’t supposed to talk to him. - Nemali sme …

SHOULD vs. BE SUPPOSED TO v prítomnosti:

• SHOULD – pomocou tohto modálneho slovesa niekomu dávame napr. radu, aby sme vyjadrili to, čo si o situácii skutočne myslíme

• BE SUPPOSED TO – pomocou tejto väzby vyjadrujeme, že niekto iný očakáva od nás, že niečo urobíme (vyjadruje iba konštatovanie, čo sa očakáva)

• I should come on time. (= môj názor, moja rada)

• I am supposed to come on time. (= môj názor to nie je, môj vedúci to odomňa očakáva, ja to iba konštatujem, ja iba viem, že sa to odomňa očakáva)

• You should do it. = Mal by si to urobiť. (= pomáha nám vyjadriť príkaz / radu)

• You are supposed to do it. = Máš to robiť. (= iba konštatujeme to, čo sa od človeka očakáva …niekto to povedal, aby to niekto iný urobil alebo môže ísť o všeobecnú zákonitosť)

MAY

ZDVORILÁ ŽIADOSŤ

Ak chcem v angličtine zdvorilo niekoho o niečo požiadať, môžeme použiť MAY. Prekladáme ho ako “smieť“.

• May I have a word with you?

Namiesto MAY môžeme použiť aj CAN / COULD / MIGHT. Rozdiel je v stupni formálnosti a zdvorilosti:

• CAN je hovorové (informal)
• COULD je zdvorilejšie (more polite)
• MAY je formálnejšie (vyjadruje aj istý druh nesmelosti) (formal)
• MIGHT je najformálnejšie (very formal)

DOVOLENIE / ZÁKAZ

MAY môžeme použiť aj na to, aby sme udelili dovolenie / povolenie. MAY je formálne a používa sa predovšetkým v tomto význame v písanej forme.

• Any person may apply to join the organization.

MAY NOT používame, aby sme niekomu odmietli niečo povoliť.

• Workers may not use their mobile phones in the workplace.

Ak neudeľujeme povolenie / nepýtame si povolenie, iba hovoríme o tom, že nejaké povolenie bolo udelené, prípadne odmietnuté, MAY nepoužívame. MAY rovnako nepoužívame ani vtedy, ak hovoríme vety ohľadom zákonov / pravidiel. Ďalšou situáciou, v ktorej sa MAY neobjaví budú vety, v ktorých vyjadrujeme informáciu o slobode, ktorou ľudia disponujú. Namiesto MAY v takýchto situáciach používame CAN (pre prítomnosť), COULD (pre minulosť), prípadne BE ALLOWED TO.

• I can do what I want. My mother doesn’t mind. (! NIE I may … – neudeľujeme / nepovoľujeme, iba o tom hovoríme)

Všimnite si!

A: “Could I keep it?“
B: “Yes, you can.“
B: “Yes, you may.“
B: “Yes, you could.”

COULD / MIGHT nepoužívame, ak dávame zvolenie niekomu niečo urobiť.

A: “Could I keep it?“
B: “I’m sorry, but you can’t.“
B: “I’m sorry, but you couldn’t.“

COULDN’T nepoužívame, ak chceme niekomu odmietnuť povoliť niečo.

MAY vs. BE ALLOWED TO

• BE ALLOWED TO vyjadruje, že povolenie vôbec nezávisí na hovoriacom, či poslucháčovi. Je totiž (už) dané nezávisle na účastníkov debaty. Porovnajte:

• May we come in, please? (= dovolíte nám to?)
• Are we allowed to come in? (= je to dovolené? / ako to je podľa zákona, pravidiel, predpisov?)

MIGHT

ZDVORILÁ ŽIADOSŤ

Ak chcem v angličtine zdvorilo niekoho o niečo požiadať, môžeme použiť aj MIGHT. Prekladáme ho ako “smieť“. Je však oveľa formálnejšie ako MAY a niektorí ľudia sa mu v otázkach snažia vyhnúť celkom. Jeho hlavné použitie je v nepriamych otázkach.

• I would like to know if I might have some water.

WILL

O WILL sa viac dočítate v článku: Budúci čas – WILL / BE GOING TO / PRESENT SIMPLE, CONTINUOUS

Predprítomný priebehový čas (present perfect continuous) – stavba, použitie. Rozdiel predprítomný čas priebehový a predprítomný čas jednoduchý.

Základná stavba

Všimnite si skrátené tvary pomocných slovies HAVE / HAS v kladnej vete a zápore:

I have been driving = I‘ve been sleeping I have not been driving = I haven’t been sleeping

He has been sleeping = He‘s been sleeping He has not been sleeping = He hasn’t been sleeping

Použitie

PREDPRÍTOMNÝ ČAS PRIEBEHOVÝ používame pre deje, ktoré začali v minulosti a pokračujú až do prítomnosti. V momente, keď o deji hovoriaci rozpráva, tento dej stále prebieha a ďalej môže prebiehať (v budúcnosti). V tomto prípade sa vo vete často nachádza príslovkové určenie času s FOR alebo SINCE. Toto použitie je typické pre činnostné slovesá.

Pozn. Viac sa o rozdiele medzi FOR a SINCE dočítate v článku TU.

Predprítomný čas sme použili pre dej čakania. Dej prebieha UŽ po dobu hodiny. V tomto prípade tento dej trvá až do prítomnosti – oni stále TERAZ čakajú.

• I have been thinking about buying a car for a while.
• John has been reading that book for the last two hours.
• We‘ve been waiting here for an hour. (We are waiting now.)

POZOR! Vo vetách vyššie nesmieme použiť prítomný čas jednoduchý, ani priebehový. Hlavný rozdiel medzi prítomným časom a predprítomným časom je v tom, či sa dej týka iba prítomnosti alebo má dej istú súvislosť s minulosťou.

• We wait here for an  hour.
• We are waiting here for an hour.
• We are waiting here. 
• We have been waiting here for an hour. (akonáhle do vety umiestníme AKO DLHO dej prebieha – spojíme prítomnosť s minulosťou, musíme použiť predprítomný čas)

PREDPRÍTOMNÝ ČAS PRIEBEHOVÝ používame rovnako vtedy, ak zmieňujeme, aký dej viedol k tomu, že niečo je v súčasnosti tak ako je. Pre tieto deje je typické, že už neprebiehajú alebo práve skončili, ale nejakú dobu prebiehali a teraz je vidieť ich dôsledok. Najčastejšie sa tieto vety týkajú vzhľadu vecí / človeka apod. 

• You are covered in mud. Have you been working in the garden?

• A: You look tired. ≈ B: Yes, I have been walking all morninng.

Predprítomný čas priebehový, rovnako ako aj predprítomný čas jednoduchý používame vtedy, ak chceme hovoriť o efekte minulého deja v prítomnosti. Rozdiel je v tom, či dej, ktorý viedol k terajšej situácii vnímame ako aktivitu alebo nie. Pri predprítomnom čase jednoduchom hovoríme iba o tom, čo prebehlo.

• Your eyes are red! You‘ve been crying, haven’t you? (= an activity / perhaps over several minutes)
• I can’t do any sport for a few months; I‘ve broken my leg. (= one short action / a single action)

PREDPRÍTOMNÝ ČAS PRIEBEHOVÝ používame rovnako vtedy, ak chceme zdôrazniť trvanie deja. Dôležitá je pre nás otázka “AKO DLHO DEJ PREBIEHA?“.

• I‘ve been working in the theatre for many years.
• How long have you been working here?
• It‘s been raining all week.

PREDPRÍTOMNÝ ČAS PRIEBEHOVÝ môžeme použiť vtedy, ak chceme vyjadriť hnev, podráždenie, naštvanie, kritiku ohľadom deja, ktorý viedol k terajšej situácii.

• Who has been using my phone? (= zlosť)

PREDPRÍTOMNÝ ČAS PRIEBEHOVÝ používame s otázkami začínajúcimi na HOW LONG (= ako dlho)? Zaujíma nás teda dĺžka deja od kedy začal až do prítomnosti.

• How long have you been learning Chinese?
• How long has your father been sleeping?

PREDPRÍTOMNÝ ČAS PRIEBEHOVÝ vs. PREDPRÍTOMNÝ ČAS JEDNODUCHÝ

 POČETNOSŤ DEJA ALEBO TRVANIE DEJA?

Ak hovoríme o tom AKO DLHO sa niečo (doteraz) deje, kladieme si teda otázku HOW LONG  používame predprítomný čas priebehový.

• I‘ve been eating for an hour. (= HOW LONG?)
• We‘ve been playing a lot of hockey lately.
• How long have you been playing music?

Ak hovoríme o tom KOĽKO KRÁT sa niečo (doteraz) deje, kladieme si teda otázku HOW MUCH / HOW MANY / HOW MANY TIMES – používame predprítomný čas jednoduchý.

• I‘ve eaten four oranges. (= HOW MANY?)
• We‘ve played hockey four times this month. (= HOW MANY TIMES?)
• How many CDs have you played?

 DÔRAZ NA DEJ SAMOTNÝ ALEBO NA VÝSLEDOK DEJA?

Predprítomný čas jednoduchý často zdôrazňuje výsledok deja (= dej je ukončený / dokončený).

• We‘ve decorated the room. Doesn’t it look great? (= izba je vymaľovaná)
• I‘ve writeen an essay, so I can send it to my teacher. (= esej je hotová)

Predprítomný čas priebehový naopak často kladie dôraz na dej samotný a čas venovaný deju. Výsledok deja ho nezaujíma (= väčšinou dej dokončený nie je).

• We‘ve been decorating the room. It will look great when it’s finished. (= hovoríme o činnosti samotnej, nie o jej výsledku – pravdepodobne k výsledku činnosti nedošlo / dej nie je dokončený)
• I‘ve been writing an essay, but I haven’t finished it yet.

 DLHODOBÝ ALEBO KRÁTKODOBÝ (DOČASNÝ) DEJ?

Ak hovoríme o (kratších) dočasných / dočasnejších dejoch, zvykneme používať predprítomný čas priebehový.

• I have been living in the U.S. for two months. 

Ak hovoríme o (dlhších) stálych dejoch, uprednostňujeme predprítomný čas jednoduchý.

• This house has stood empty since 1990.

 PREBIEHAJÚCE ZMENY / VÝVOJ DEJA

Či dej považujeme za permanentný alebo nie, ak nám vyjadruje akúsi prebiehajúcu zmenu, prípadne opisuje istý vývoj deja, uprednostňujeme predprítomný čas priebehový.

• Carbon dioxide has been increasing since the Industrial Revolution.

 SLOVESÁ VYJADRUJÚCE JEDNORAZOVÝ DEJ

Niektoré slovesá prirodzene vyjadrujú krátky (jednorazový dej), ktorý málokedy spájame s priebehom. Najčastejšie ich používame s predprítomným jednoduchým časom. Napr. BREAK / DIE / DECIDE / CUT / LOSE / FIND / START / STOP.

• I‘ve cut my lip.

Ak sú tieto slovesá v predprítomnom čase priebehovom, najčastejšie vyjadrujú situácie, ktoré sa istý čas opakujú.

• I‘ve been stopping drinking for many years.

 SLOVESÁ VYJADRUJÚCE PRIEBEH

Niektoré slovesá prirodzene vyjadrujú dlhší (nie jednorazový dej), ktorý takmer stále spájame s priebehom (dĺžkou deja). Najčastejšie ich používame s predprítomným priebehovým časom. Napr. SIT / STAY / WAIT / LEARN / RAIN / SNOW.

• It‘s been snowing all morning.
• She‘s been waiting for the last two hours.

SLOVESÁ LIVE / WORK / FEEL / TEACH

So slovesami LIVE / WORK / FEEL / TEACH môžeme použiť predprítomný čas jednoduchý alebo predprítomný čas priebehový bez zmeny vo význame.

• I have worked as a teacher since 2000.
• I have been working as a teacher since 2000.

STAVOVÉ SLOVESÁ

Stavové slovesá sa používajú iba v predprítomnom čase jednoduchom. Niektoré významy stavových slovies môžeme použiť i v predprítomnom čase priebehovom. Viac sa o tomto jave dočítate v článku: Stavové a dynamické slovesá (stative and dynamic verbs).

• I‘ve known her for five years.
• I’ve been knowing her for five years.

Predprítomný čas (present perfect) – stavba, použitie. Rozdiel predprítomný čas a minulý čas, rozdiel predprítomný čas a prítomný čas jednoduchý. Viac sa dočítate v článku.

Základná stavba

Všimnite si skrátené tvary pomocných slovies HAVE / HAS v kladnej vete a zápore:

I have worked = I‘ve worked I have not worked = I haven’t worked

He has worked = He‘s worked He has not worked = He hasn’t worked

Skrátený tvar ” ‘s ” pripojený k podmetu nemusí mať v anglickej vete vždy význam pomocného slovesa HAS. Sloveso v minulom príčastí nám pomôže určiť, že ide práve o skrátený tvar od pomocného slovesa HAS. Porovnajte:

She is a teacher. She has worked as a teacher for ten years.

She’s a teacher. She’s worked as a teacher for ten years.

Použitie

Predprítomný čas, ako už jeho názov napovedá, je jeden z anglických časov, ktorý sa rovnako ako ktorýkoľvek iný prítomný čas vzťahuje predovšetkým k prítomnosti. Jeho spojitosť so súčasnosťou nám prostredníctvom slovesa hovorí o niečom, čo JE TU A TERAZ. V tom je základný rozdiel v porovnaní s minulým časom. Minulý čas totiž označuje dej, stav alebo zvyk, ktorý sa ODOHRAL a UKONČIL v minulosti a nemá žiadny vzťah k prítomnosti, resp. opisuje niečo, čo už bolo, niečo, čo nemá s prítomnosťou nič spoločné. Predprítomný čas je ale úzko spojený s prítomnosťou a nesmie sa považovať za minulý čas.

Predprítomný čas najčastejšie používame v nasledujúcich prípadoch:

➀  ZMENY ⇒ “niečo sa V MINULOSTI stalo a TERAZ je (kvôli tomu) niečo inak” (= prítomný následok alebo výsledok minulého deja)

Predprítomný čas vyjadruje minulý dej, ktorý má dopad do súčasnosti. Zvyčajne sa odohral v nedávnej minulosti, ale jeho výsledok pociťujeme TERAZ. Inak povedané, predprítomný čas nám pomáha vyjadriť, že sa niečo V MINULOSTI stalo a SÚČASNOSŤ je kvôli tomu deju pozmenená – V PRÍTOMNOSTI vnímam výsledky alebo následky MINULÉHO DEJA. Spája sa tu teda dokopy to, že sa niečo STALO a že niečo JE TERAZ (kvôli tomu) v nejakom (po)zmenenom stave. Dôraz je tu kladený predovšetkým na to, ako je to V PRÍTOMNOSTI. V takýchto vetách nezdôrazňujeme, KEDY sa to stalo, AKO sa to stalo, PREČO sa to stalo a pod.

• The window was open ten minutes ago. Now it is closed. Somebody has closed the window. —Pred desiatimi minútami boli tie dvere otvorené. Teraz sú zavreté. Niekto tie dvere zavrel.

Ako vidíme, predprítomný čas jednoduchý popisuje deje a stavy, ktoré prebehli síce v minulosti, avšak ich pôsobenie presahuje až do prítomnosti. Tieto deje alebo stavy sa síce celé udiali v minulosti (tzn. už skončili), ale my o nich hovoríme hlavne preto, že viedli k nejakému aktuálnemu stavu vecí v prítomnosti. 

Príkladová veta: 

• Why is Peter so angry? — He has lost his wallet somewhere.

Všimnite si, že i napriek skutočnosti, že vetu preložíme do slovenčiny pomocou minulého času ako “Stratil som dáždnik,…“, veta má vo svojej podstate silnú spätosť s prítomnosťou. Táto veta nehovorí iba o tom, že sme dáždnik stratili, ale zároveň naznačuje i to, že DNES je niečo iné, že DNES je niečo zmenené – že TERAZ ten dáždnik nemám, že je stratený. Opäť tu spojujeme DEJ, ktorý sa odohral v minulosti (= strata dáždnika) a zmieňujeme VÝSLEDOK tohto deja v prítomnosti – výsledok deja, ktorý prebehol v minulosti reflektujeme v prítomnosti /hovoríme o tom, čo je TERAZ a TU (oznámenie má prítomný charakter)/. V takýchto vetách nehovoríme o tom, KEDY sa to stalo, AKO sa to stalo, iba konštatujeme, že TERAZ pociťujeme následky deja, ktorý sa odohral.

Keby sme naopak chceli zdôrazniť, KEDY / KDE / PREČO sa niečo STALO, predprítomný čas by sme nepoužili, pretože informácie zdôrazňujúce miesto (KDE sa niečo stalo), čas (KEDY sa niečo stalo), príčinu (PREČO sa niečo stalo) sa nevzťahujú k prítomnosti, nič súčasného pomocou nich nevyjadrujeme.

Zhrňme si to ešte raz! Prečo v našej príkladovej vete vyššie nepoužijeme (predovšetkým v britskej angličtine) minulý čas?

•  Why is Peter so angry? — He has lost his wallet somewhere. (= predprítomný čas)
  → naša príkladová veta nám hovorí niečo o dianí v prítomnosti, o tom, že Peter nemá svoju peňaženku, TERAZ je stratená, preto použijeme predprítomný čas
•   Why is Peter so angry? — He lost his wallet somewhere. (= minulý čas)
  → minulý čas by nám rozprával o niečom v minulosti, niečo, čo sa už stalo a s prítomnosťou nemá nič spoločné, a preto tu je lepšie použiť predprítomný čas, keďže my v prítomnosti pociťujeme následky deja, ktorý sa odohral

Všimnite si, že tento čas nemá v slovenčine obdobu, takže pre nás nie je ani prirodzeným gramatickým javom. Pri preklade slovenských viet do angličtiny si preto treba dávať pozor, keďže tieto vety (v ktorých následky deja pociťujeme v prítomnosti) sú často v slovenčine síce vyjadrené obyčajným minulým časom, no v angličtine na ich preklad používame čas predprítomný.

Všimnite si rovnako nasledujúce príkladové vety v predprítomnom čase _{(HAVE/HAS + tretí tvar slovesa)}:

Z vysvetlenia vyššie už vieme, že ak sa tieto deje odohrali v minulosti –  navyše aj v slovenskom preklade ich vyjadríme práve pomocou minulého času (Stratil svoje kľúče.  ⁄⁄  Dom zhorel.  ⁄⁄  Moje auto vypovedalo službu.), ale ich následky zasahujú do prítomností (je to TERAZ stratené, dom je TERAZ zničený ohňom, auto je TERAZ pokazené), na vyjadrenie takýchto dejov (bez poskytnutia podrobnejších informácií) používame v angličtine čas predprítomný. Nezabúdajte ale, že ak by sme naopak chceli zdôrazniť, KEDY / KDE / PREČO sa niečo STALO (o deji by sme poskytli bližšie informácie), predprítomný čas by sme nepoužili, pretože informácie zdôrazňujúce miesto (KDE sa niečo stalo), čas (KEDY sa niečo stalo), príčinu (PREČO sa niečo stalo) sa nevzťahujú k prítomnosti, nič súčasného pomocou nich nevyjadrujeme:

Rozdiel medzi predprítomným a minulým časom si môžeme rozanalyzovať rovnako aj na dvojici nasledujúcich viet:

   Porovnajte rovnako!

I lost my keys yesterday. It was terrible!	I‘ve lost my keys! I can’t get into my house (now).

Ďalšie príklady:

_{Nezabúdajte, že ak by sme naopak chceli zdôrazniť, KEDY / KDE / PREČO sa niečo STALO, predprítomný čas by sme nepoužili, pretože informácie zdôrazňujúce miesto (KDE sa niečo stalo), čas (KEDY sa niečo stalo), príčinu (PREČO sa niečo stalo) sa nevzťahujú k prítomnosti, nič súčasného pomocou nich nevyjadrujeme.}

➁  ŽIVOTNÁ SKÚSENOSŤ ⇒ “už dosiahnuté ciele / výsledky / (ne)úspechy, …” 

Prostredníctvom predprítomného času jednoduchého rovnako vyjadrujeme naše životné skúsenosti – čo sme za celý svoj život zažili, vyskúšali, urobili, prípadne popisujeme doposiaľ dosiahnuté výsledky, resp. to, čo sme UŽ urobili alebo EŠTE neurobili. V takýchto vetách vyjadrujeme to, k čomu za nášho života (prípadne za života niekoho iného, kto ešte žije) došlo, prípadne vôbec nikdy nedošlo, ale stále sa to ešte môže zmeniť (keďže osoba stále žije). V týchto situáciách sa jedná o otvorenú prítomnosť – to, čo sa stalo / nestalo je len súčasný stav, nie niečo čo už je nenávratne preč.

Pozrime sa spoločne na ďalšiu situáciu. Ak by sme v angličtine povedali vetu “I have done it yesterday.”, v podstate by sme tým doslovne vyjadrili “urobil som to včera od narodenia do teraz”. Takto zostavená veta, ako isto uznáte, neznie veľmi prirodzene. Buď sme danú činnosť dokončili včera, alebo chceme povedať, že sme ju už (vôbec) niekedy (počas nášho života) vykonávali, ale nie oboje dohromady. Jednoduché pravidlo, ktoré si môžete zapamätať, je: Nikdy nepoužívajte predprítomný čas s konkrétnym dátumom alebo časom v minulosti. Namiesto toho použijeme jednoduchý minulý čas.

Ako sme si vysvetlili vyššie, ak nie je vo vete alebo v kontexte začiatok deja bližšie špecifikovaný, je vetou typicky myslené, že hovoríme o neukončením období “od narodenia” a končiacom súčasným okamihom. Táto informácia je na tejto neukončenej časovej priamke menná. Toto je aktuálny počet mojich sledovaní filmu. Ale o týždeň to môže byť inak. Nič mi v tom nebráni, aby som si knihu prečítal ešte raz.

Na všetky uvedené príklady vyššie si stačí položiť jednoduchú otázku: “Je už tá informácia nemenná?” Podľa odpovede vieme hneď určiť, či je potrebné použiť predprítomný alebo mimulý čas.

Skutočnosť, že som si kúpil novú knihu minulý mesiac, že som si ju kúpil za 20 dolárov sa už nikdy nezmení. Minulý mesiac považujeme za ukončené časové obdobie; situácia sa počas tohto obdobia už nemôže (po)zmeniť, odohrať apod.

Porovnajte!

➂  DEJ TRVAJÚCI DO PRÍTOMNOSTI ⇒ “činnosť, ktorá začala v minulosti a pokračuje (až) do prítomnosti” 

Vyššie sme si uviedli, že jedno z možných použití predprítomného času sú situácie, kedy hovoríme o dejoch, ktoré sa už niekedy v minulosti odohrali, ale ešte stále sa môžu odohrať v budúcnosti. Časové obdobie, na ktorom sa dej už predtým odohral neskončilo (hovoriaci ho považuje za neukončené). V tejto časti na toto použitie nadviažeme a vysvetlenie, ktoré sme si vyššie ilustrovali na rôznych príkladoch nižšie (ešte čiastočne) doplníme.

Zapamätajte si, že predprítomný čas sa používa rovnako pre opis dejov, ktoré trvajú od minulosti až doposiaľ. Môže sa samozrejme jednať aj o dej, ktorý sa od minulosti až do súčasnosti pravidelne opakuje. Čas slovesného deja je v takom prípade vo vete často určený príslovkovým určením, ktoré zahrňuje aj prítomnosť – je to teda čas, ktorý ešte trvá, ktorý sa ešte neskončil (ako ilustruje obrázok nižšie):

V týchto prípadoch sa dej často začal v minulosti a doteraz neskončil - deje začali v minulosti, ale stále ešte trvajú a prebiehajú teda aj v prítomnosti. Ak časový výraz vo vete naznačuje ukončené obdobie, používame minulý čas. Ak naznačuje obdobie neukončené, používame predprítomný čas.

Prezrite si niekoľko príkladov:

• It didn’t snow yesterday. – YESTERDAY (= ukončené obdobie)
• It was very hot last week. – LAST WEEK (= ukončené obdobie)
• I was very patient when I was a child. – WHEN I WAS A CHILD (= ukončené obdobie)
• She did her homework five minutes ago. – FIVE MINUTES AGO (= ukončené obdobie)
• He kissed me on Monday. – ON MONDAY (= ukončené obdobie)

(Pozn.: Do modrého obdĺžnika v obrázkoch si môžete dosadiť aj iné časové údaje ako v nasledujúcich vetách.) 

Všimnite si, že ak hovoríme o ukončenom časovom období, ktoré v sebe nezahŕňa prítomnosť (hovoríme o nejakom časovom období, ktoré trvalo od nejakého času v minulosti a aj v nejakom momente v minulosti toto obdobie aj skončilo), vo vete použijeme minulý čas.

°

Ako vo vete bližšie špecifikujeme isté časové obdobie, počas ktorého dej, ktorý začal v minulosti a doteraz neskončil, trvá? Na označenie začiatku deja sa pred príslovkovým určením často používa predložka SINCE a na označenie časového úseku predložka FOR. Viac sa dozviete v samostatnom učive po kliknutí TU.

MINULÝ ČAS vs. PREDPRÍTOMNÝ ČAS

 ČASOVÝ ÚDAJ

Minulý čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa odohrali v určitom čase v minulosti, ktorý je vo vete priamo uvedený, všeobecne známy, nepriamo vyjadrený alebo z kontextu jasný.

• J. K. Rowling wrote her first book in 1971. (Kedy? V roku 1971 = čas je uvedený)

Predprítomný čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa odohrali v neurčitom čase v minulosti. Presný čas je v tomto prípade neznámy alebo pre hovoriaceho nepodstatný, no obdobie, počas ktorého sa tieto deje mohli a ešte môžu odohrať považujeme za neukončené.

• J. K. Rowling has written a lot of books. (Kedy? Nevieme. Presný čas nie je spomenutý. Autorka žije, stále môže napísať ďalšie knihy.)

Deje vyjadrené minulým časom nemajú spojitosť s prítomnosťou. Nie je však pravda, že vždy, ak vo vete nie je presný čas používame predprítomný čas. Podstatný je stále KONTEXT, v ktorom sa nachádzame. Ak hovoríme o minuloročnej dovolenke, nemusíme v každej vete použiť príslovkové určenie, ktoré je typické pre minulý čas a aj napriek tomu vo vete použijeme minulý čas, lebo z kontextu je jasné, že ide o ukončený dej. Ako sme si vyššie spomínali, príslovkové určenie času vo vete nemusí byť vôbec vyjadrené, ak je známe z kontextu, hovoriaci aj poslucháč vzájomne poznajú okolnosti deja (kedy sa odohral), poprípade to je všeobecne známy fakt.

Ak napr. povieme o Shakespearovi, že napísal Hamleta, rovnako nepoužijeme predprítomný čas, pretože osoba, o ktorej hovoríme je mŕtva (a to aj napriek tomu, že vo vete nemáme zverejnený presný čas).

• Shakespeare wrote Hamlet.

UKONČENÉ / NEUKONČENÉ ČASOVÉ OBDOBIE

Minulým časom hovoríme o ukončenom časovom období.

• He lived in New York for twenty years. (= už tam nežije, presťahoval sa alebo zomrel)
• I was a truck driver for ten years. (= ako vodič nákladiaku už nepracujem)

Predprítomným časom hovoríme o dejoch, ktoré pokračujú od nejakého času v minulosti až doteraz (= neukončené časové obdobie).

• He has lived in New York for twenty years. (= stále tam žije)
• I’ve been a truck driver for ten years. (= ešte stále pracujem ako vodič nákladiaku)

 UKONČENÉ / NEUKONČENÉ ČASOVÉ OBDOBIE – ČASOVÉ VÝRAZY

Minulý čas používame vo vetách, kde časový výraz uverejnený vo vete naznačuje ukončené obdobie. Dej sa na takomto časovom období nemôže odohrať znova.

• Did you meet him this morning? - obdobie THIS MORNING už skončilo, je napr. popoludnie, večer a teda dej sa počas daného obdobia nemôže znova odohrať / pozmeniť

Predprítomný čas používame vo vetách, kde časový výraz uverejnený vo vete naznačuje neukončené obdobie. Dej sa na takomto časovom období môže odohrať znova.

• Have you met him this morning? – obdobie THIS MORNING ešte neskončilo, teda ešte stále je RÁNO a teda dej sa počas daného obdobia môže znova odohrať / pozmeniť

 MOŽNOSŤ DEJA ODOHRAŤ SA

Minulý čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa v minulosti odohrali a už sa viac zopakovať nemôžu (čas je ukončený, aktér deja zomrel apod.)

• She once spoke to Karel Kryl. (= už sa s ním nemôžem porozprávať, zomrel)

Predprítomný čas používame naopak, ak sa dej, ktorý už niekedy prebehol môže zopakovať a uskutočniť znova (čas nie je ukončený, aktér deja žije apod.)

• She has spoken to J. K. Rowling. (= ešte sa s ňou môžem porozprávať, stále žije).

 SUBJEKTÍVNY POHĽAD NA DEJ

Hovoriaci sa môže niekedy na základe aktuálnej situácie rozhodnúť, či v niektorých situáciach použije minulý čas alebo predprítomný čas.

Minulý čas používame, ak hovoriaci nevníma spojitosť medzi dejom a prítomnosťou (udalosť je od prítomnosti vzdialená časovo alebo miestne).

• I lost my wallet at school. (= hovoriaci vníma udalosť ako vzdialenejší dej, čo sa času alebo miesta týka)

Predprítomný čas používame naopak, ak hovoriaci vníma spojitosť s prítomnosťou (udalosť nie je od prítomnosti vzdialená časovo alebo miestne).

• I have lost my wallet at school. (= hovoriaci vníma udalosť ako aktuálny dej, čerstvý dej a je napr. blízko školy)

 VÝSLEDOK DEJA

Minulý čas používame vtedy, ak dej, ktorý prebehol v minulosti nemá dopad na prítomnosť – na prítomnosť nemá žiadne následky.

• I broke my hand but it’s fine now. (= udalosť v minulosti)

Predpítomný čas používame vtedy, ak dej, ktorý prebehol v minulosti má dopad na prítomnosť – vidíme jeho následky.

• I’ve broken my hand. (= stále ju nemám vyliečenú, ešte stále sa mi zotavuje)

Porovnajte:

• The supermarkets have just opened. (= TERAZ sú otvorené) – predprítomný čas nám hovorí niečo ohľadom prítomnosti
• The supermarkets opened last month. They’re doing well. – minulý čas s presným časovým údajom v minulosti (= LAST MONTH)
• The supermarkets opened last month. Then they closed again five weeks later. – minulý čas nám nehovorí nič ohľadom prítomnosti

PREDPRÍTOMNÝ ČAS vs. PRÍTOMNÝ ČAS

Hlavný rozdiel medzi prítomným časom a predprítomným časom je v tom, či sa dej týka iba prítomnosti alebo má dej istú súvislosť s minulosťou.

• I am a waiter. – Som čašník. (= touto vetou popisujeme iba aktuálne dianie)
• I have been a waiter for five years. – Som čašníkom už 5 rokov. (= touto vetou popisujeme aj aktuálny stav, ale zohľadňujeme pri tom aj trvanie deja spojené s minulosťou) 

• I only know John by sight. – Poznám Johna iba z videnia. (= konštatujem iba prítomnosť)
• I have known John for years. – Poznám Johna už roky. (= pri konštatovaní prítomnosti zohľadňujem minulosť)

•  We are working / work for the BBC since 2005.
•  We are working / work for the BBC for over ten years.
•  We have been working / have worked for the BBC since 2005 / for over ten years.

Pomohol vám tento článok?

Potom neváhajte vyskúšať online jazykovú školu LANGEM z produkcie autorov tejto stránky! Ešte prepracovanejší obsah s garanciou tej najvyššej medzinárodnej kvality! Viac info na www.langem.sk alebo nižšie vo videu.

Podrobný, praktický a detailne prepracovaný online kurz obrovský rozsahom i obsahom, ktorý nemusíte vychodiť – stačí ho len vyklikať! Náš jedinečný online kurz vás prevedie všetkými dôležitými oblasťami anglického jazyka na vami zvolenej úrovni pokročilosti. Priamo z pohodlia domova vás anglicky naučíme čítať,  písať,  ho­voriť a predovšetkým ro­zumieť. Absolvujte náš odborne garantovaný online kurz s možnosťou získania uznávaného jazykového certifikátu.

• _{- Raymond Murph: Essential Grammar in Use (second edition), Cambridge University Press, 2006}
• _{- Mgr. Vít Marek. Předpřítomný čas #2: Něco je jinak [online] Publikované 31.05.2010. Dostupné z < helpforenglish.cz >}
• _{- Jakub Marian. Rozdíl mezi předpřítomným a minulým časem v angličtině [online] [citované 27.10.2017]. Dostupné z < https://cz.jakubmarian.com/rozdil-mezi-predpritomnym-a-minulym-casem-v-anglictine/ >.}