Stavba vety

1. Uvádzacia veta (so slovesami ako SAY / TELL / ASK apod. zvyčajne v minulom čase)
2. Veta, ktorá samotný reprodukovaný výrok obsahuje.

Slovesá SAY / TELL v uvádzacích vetách

Nepriamu reč načastejšie uvádzajú slovesá SAY / TELL. Nie sú však jediné, no robia najväčšie problémy. V akých štruktúrach / väzbách sa používajú sa viac dočítate v tomto článku: Kameň úrazu #3 – SAY, TELL, TALK, SPEAK. Pri nepriamej reči je znalosť tejto dvojice veľmi dôležitá, preto si tento článok rozhodne dôkladne preštudujte.

Zmeny v nepriamej reči

Zmeny (slovesných) časov

Pri tvorbe nepriamej reči z priamej reči sa na sloveso po uvádzacej vete v minulom čase (napr. She told me that …) uplatní súslednosť časov. Výrok z priamej reči posúvame v nepriamej reči o jeden čas “naspäť”:

• prítomný čas jednoduchý → minulý čas jednoduchý
• prítomný čas priebehový → minulý čas priebehový
• predprítomný čas jednoduchý → predminulý čas jednoduchý
• predprítomný čas priebehový → predminulý čas priebehový
• minulý čas jednoduchý → predminulý čas jednoduchý
• minulý čas priebehový → predminulý čas priebehový
• budúci čas s “WILL” → would
• be going to → was / were going to

• He told me he had hated science at school. (= veta v priamej reči: “I hated science at school.“)

Minulý čas jednoduchý sa mení na predminulý, no často ho pri prevode z priamej do nepriamej reči môžeme vo vete ponechať bez zmeny, najmä vtedy, ak veta obsahuje príslovkové určenie času alebo čas je z kontextu logicky známy a jasný.

• All students knew (that) the war (had) started in 1939.

Predminulý čas sa nemení!

Minulý priebehový ostáva zvyčajne bez zmeny, ak ho prevádzame do nepriamej reči.

• “I was cooking the dinner while Peter was listening to the radio.” → He said he was cooking the dinner while Peter was listening to the radio.

Predminulý čas v nepriamej reči sa môže vzťahovať až k trom odlišných časom v priamej reči. Presný význam nám vždy naznačí kontext, z ktorého daná veta pochádza:

• “I‘ve done my homework.” → She said she‘d done her homework.
• “I did my homework last week.” → She said she‘d done her homework the week before.
• “I‘d done my homework before, but I did it again.” → She said she‘d done her homework before.

Zmeny pri modálnych slovesách

• WILL → WOULD
• CAN → COULD (ALEBO WOULD BE ABLE TO)
• SHALL → WOULD
• SHALL v ponukách a návrhoch → SHOULD
• MAY (ak vyjadruje “možnosť”) → MIGHT
• MAY (ak vyjadruje “povolenie”) → COULD
• MUST (ak vyjadruje “istotu”) → bez zmeny
• MUST (ak vyjadruje “povinnosť”) → HAD TO / MUST
• COULD / MIGHT / OUGHT TO / USED TO / WOULD → bez zmeny

Zmeny pri príslovkách

Príslovky a príslovkové určenia z priamej reči do nepriamej meníme nasledovne:

• ‘I’ll wait for you here tomorrow,’  I said. → I told her I would wait for her there the next / following day.

Keď zámena THIS / THESE používame v príslovkových určeniach času, meníme ich na THAT / THOSE.

• this month → that month
• these years → those years

Ak tieto zámena nie sú súčasťou príslovkových určení časov, postupujeme nasledovne. Porovnajte!

• “This book is interesting,” Fiona told me.
  →  Fiona told me (that) the book was interesting

Ak THIS / THESE / THAT / THOSE používame ako “prídavné meno” - nachádza sa pred podstatným menom, nahrádza ho v nepriamej reči “THE“.

• “This is an interesting book,” Fiona said.
  → Fiona said (that) it was an interesting book.

Ak THIS / THESE / THAT / THOSE používame ako “zámeno” - nenachádza sa pred podstatným menom, nahrádza ho vo v nepriamej reči “IT“, poprípade “THEY / THEM“.

Zmeny pri zámenách

Zámena sa v nepriamej reči pri reprodukovaní výroku z priamej reči menia podľa toho, kto reprodukuje koho priamu reč. Dôležitým faktorom je aj to, komu ju reprodukuje. Všetky tieto zmeny vychádzajú vždy z daného kontextu. Všimnite si!

• “I love you.” sa v nepriamej reči zmení na napr. She said she loved me.

V priamej reči máme zámeno “I”- je to človek, ktorý výrok hovorí. Ak vetu prevedieme na nepriamu reč, musíme i toto zámeno zmeniť. Ak nemáme kontext, je veľmi komplikované určiť kto – komu niečo hovorí, preto sa vždy riadime podľa kontextu.

Kedy k zmene (slovesných) časov nedochádza?

Ak sloveso (said, told apod.) uvádzajúce nepriamu reč je v prítomnom čase.

Prítomný čas v uvádzajúcej vete vyjadruje, že výrok padol iba nedávno a je stále relevantný / aktuálny. V takýchto prípadoch nedochádza k zmene časov.

• “I‘m hungry.” → Peter says he‘s hungry.

Ak výrok obsahuje všeobecné pravdy, stále stavy apod.

• “Water boils at 100 °C.”  → She said that water boils at 100 °C.

Ak hovoriaci reprodukuje výrok hneď po tom ako bol vyslovený.

• “I will take a bus,” she said. → She said she will take a bus. (bezprostredné / okamžité reprodukovanie, ktoré je aktuálne)

• “I will take a bus,” she said. → She said she would take a bus. (neskoršie reprodukovanie, ktoré je už neaktuálne)

Ak niečo, čo hovoriaci povedal stále platí (je aktuálne). Toto použitie sa vzťahuje hlavne na situácie, kedy je v priamej reči budúci čas. V takom prípade ho bez zmeny ponechávame aj v nepriamej reči.

• She said that she will cook the dinner. – Povedala, že mi uvarí – stále na to čakám.
• She said that she would cook the dinner. –  Povedala, že mi uvarí – už na to nečakám (buď mi už navarila alebo nie)

Ak reprodukujeme vety, ktoré obsahujú druhý alebo tretí kondicionál.

• Druhý kondicionál: “If I won the lottery, I would travel the world,” she said.

→ She said (that) if she won the lottery, she would travel the world.

• Tretí kondicionál: “If I had taken a taxi, I wouldn’t have missed the plane,” she said. 

→ She said (that) if she had taken a taxi, she wouldn’t have missed the plane.

Ak reprodukujeme výrok, ktorý je v podstate citátom.

• Dalai Lama said that we can never obtain peace in the outer world until we make peace with ourselves.

Ak reprodukujeme nejaký príbeh / historku, nie je za potreby meniť minulý čas na predminulý.

• “I was waiting for my wife, and I saw what happened,” he said.

→ He said he was waiting for his wife and saw what happened.

Ďalšie situácie

 Ak hovoriaci reprodukuje niečo, o čom sa vie, že je to pravda (niečo, čo je platné), časy môžeme buď zmeniť alebo ponechať bez zmeny. Väčšinou sa uprednostňuje druhá možnosť.

• “I am interested in cooking,” he said. (= pravda) → He said that he is / was interested in cooking.
• “My sister works for the BBC,” he said.→ He told me his sister works for the BBC. (= Je to stále platné, že pre BBC pracuje.)

Naopak, ak však reprodukujeme niečo nepravdivé (niečo, čo je neplatné) (výrok hovoriaceho považujeme za nepravdivý), k zmene dôjsť musí.

• PRIAMA REČ: “I have had a serious accident,” he said to me.
• NEPRIAMA REČ: He said to me that he had had a serious accident, but he escaped without injury.

• He claimed the Earth was flat.

 Ak reprodukujeme vetu, ktorej obsah je už neaktuálny, časy zmeniť musíme.

Ak je obsah vety však aktuálny v čase jej reprodukovania, časy môžeme ponechať bez zmeny alebo ich zmeniť.

• “I am going abroad next year,” he said. → He said (that) he was going abroad the following year. (= táto veta je reprodukovaná po jeho odchode – je teda neaktuálna, k zmene dôjsť musí)

• “I am going abroad next year,” he said. → He said (that) he is going abroad next year. (= táto veta je reprodukovaná pred jeho odchodom – je teda ešte stále aktuálna, k zmene dôjsť nemusí)

• The forecast said it was going to snow, and it did.

• (Saturday 13 May) Fiona said: “I have got a terrible headache.”
  (Sunday 20 May) Fiona said (that) she had got a terrible headache.

Predstavte si situáciu, kde Nikola a Peter potrebujú nového zamestnanca do ich zabehnutej
firmy, ktorá sídli v ich rodinnom dome. Nikola volá uchádzačovi.
Uchádzač odpovie: “I’ll be at your house at seven tomorrow morning.”

O chvíľu neskôr Nikola reprodukuje, čo povedal uchádzač Petrovi.
Nikola: “The applicant says he‘ll be here at nine tomorrow morning.“

V tomto prípade je hovoriaci odlišný, takže “I” sa zmení z pôvodnej vety na “the applicant” alebo “he“. Hovoriaci, ktorý reprodukuje je na odlišnom mieste, čiže “at your house” sa stáva “here” z pohľadu Nikoly.

Ďalší deň uchádzač nepríde. Nikol mu volá neskôr v ten istý deň.
Nikola vraví: “You said you would be here at seven this morning.“

Teraz je čas o jeden deň neskôr, teda “tomorrow morning” sa stáva “this morning“. A sľub je teraz neaktuálny, takže dochádza k posunu časov. WILL meníme na WOULD..