EnglishGuide » Časy

Prítomný čas jednoduchý (present simple)

Marek Karafa — Thu, 07 Nov 2024 16:53:39 +0000

Obtiažnosť:

Prítomný čas jednoduchý (Present Simple) sa používa na vyjadrenie pravidelných činností, faktov a všeobecných právd. V tejto lekcii sa naučíme, ako tvoriť oznamovacie vety, záporné vety a otázky a zameriame sa na jeho základné použitie. Kedy ho používame?

Prítomný čas jednoduchý, známy ako Present Simple, je jedným zo základných anglických gramatických časov, ktorý sa široko používa v bežnej komunikácii. Tento čas sa využíva na opisovanie pravidelných činností, všeobecných pravdivých tvrdení, faktov a každodenných rutín. Použitie prítomného času jednoduchého je kľúčové pre vyjadrenie stabilných a nemenných dejov či návykov.

Kladná (oznamovacia) veta

Kladnú vetu v prítomnom jednoduchom čase tvoríme veľmi jednoducho. Na začiatok vety umiestníme podmet, ktorý je najčastejší vyjadrený zámenom, ku ktorému pridáme základný tvar plnovýznamového slovesa. Problém s tvarom slovesa nastáva v tretej osobe jednotného čísla. Ako je to možné? Ako sme si teda povedali, sloveso má v prítomnom čase jednoduchom vo všetkých osobách rovnaký tvar, okrem 3. osoby jednotného čísla (osoby “he / she / it“), kde k slovesu pridávame koncovku „-s“ / „-es“.

Tretia osoba jednotného čísla priberá k základnému tvaru slovesa koncovku „-s“ / „-es“ v závislosti od koncovej hlásky slovesa:

● Väčšina slovies priberá koncovku „-s“
» read → reads
» live → lives
● Slovesá končiace na „s, sh, ch, x“ priberajú koncovku „-es“
» miss → misses
» finish → finishes
» catch → catches
» fix → fixes
● Slovesá „go” a „do” priberajú koncovku „-es“
» go → goes
» do → does
● Ak sloveso končí na „spoluhlásku + y“, „y“ sa zmení na „ies“:
» cry = cr + i + es → cries
» fly = fl + i + es → flies
POZOR! Ak predchádza pred koncovým „-y“ samohláska, toto „-y“ sa na „-i“ nemení. Sloveso ostáva bez zmeny, pridáme iba koncovku „-s“:
» play → plays
» buy → buys
» pay → pays
● Sloveso “have” je nepravidelné. Pri 3. osobe jednotného čísla sa jeho tvar mení na “has“.

Otázka

Na začiatku štúdia angličtiny ste sa určite stretli so slovesom “to be“, keďže sa jedná o najzákladnejšie sloveso v každom jazyku. Pri osvojovaní si základných vetných konštrukcií ste sa naučili, že otázku pri tomto slovese tvoríme jednoduchým prehodením slovesa TO BE s podmetom vety. Ako vidíte na nasledujúcom obrázku, podmet – zámeno “he” prehodíme so slovesom byť v jeho vyčasovanej forme – “is” a týmto spôsobom vytvoríme otázku:

Ak sa však začneme rozprávať o iných plnovýznamových slovesách v prítomnom čase jednoduchom, prichádza v tvorbe otázok podstatný rozdiel. Tu si už nevystačíme iba s bezproblémovým prehodením slovosledu:

I live in Prague.
» Live you in Prague?

Všimnite si, ako v tomto ohľade funguje slovenčina. Kladnú vetu “Žije v Košiciach.” v slovenčine premeníme na otázku zmenou intonácie. Vyslovte tieto nasledujúce vety, aby ste si zmenu intonácie uvedomili:

Žije v Košiciach.
Žije v Košiciach?

Angličtina avšak na tomto princípe nefunguje! Otázka má v angličtine svoj pevný opytovací slovosled, a to nielen v prítomnom čase jednoduchom. Z vety “You live in Košice.” nemôžeme vytvoriť otázku rovnakým spôsobom ako v slovenčine (umiestnením otáznika na konci vety namiesto bodky), resp. zmenou intonácie. Vyhnite sa preto tejto, u začiatočníkov, rozšírenej chyby:

You live in Košice?

Ak chceme vytvoriť otázku, podobne ako v zápore, používame pomocné slovesá DO / DOES. Pomocné sloveso DO /DOES sa teda na miesto významového slovesa presunie pred podmet, a hlavné sloveso potom zostane na svojom mieste.

Základná stavba otázky teda bude vyzerať takto: “DO / DOES + podmet + základný tvar plnovýznamového slovesa“.

● Pri osobách “I, you, we, they”, zápor tvoríme použitím pomocného slovesa DO NOT (= don’t).

I read books.
» I don’t read books.
I drink beer every day.
» I don’t drink beer every day.

● Pri osobách “he, she, it”, otázku tvoríme použitím pomocného slovesa DOES NOT (= doesn’t).

He reads books.
» He doesn’t read books.
She drinks beer every day.
» She doesn’t drink beer every day.

Záporné vety

Pri osvojovaní si základných vetných konštrukcií so slovesom “to be” ste sa naučili, že zápor pri tomto slovese tvoríme jednoduchým pridaním výrazu NOT za sloveso.

Ak sa však začneme rozprávať o iných plnovýznamových slovesách v prítomnom čase, prichádza v tvorbe záporu podstatný rozdiel. Tu si už nevystačíme iba s bezproblémovým pridávaním NOT za sloveso:

I live in Prague.
» ~~You live not in Prague.~~
» ~~You not live in Prague.~~

Zápor NOT však musíme v prítomnom jednoduchom čase s bežnými plnovýznamovými slovesami použiť aj napriek tomu, čo sme si vysvetlili vyššie. Keďže ho avšak nemôžeme pridať priamo k významovému slovesu (ako napr. vo vete “You live not in Prague.” – nemôžeme priamo spojiť LIVE + NOT), musíme použiť pomocné sloveso – a to sloveso “DO“, ku ktorému už zápor NOT pripojiť môžeme.

Zápor sa v prítomnom jednoduchom čase s bežnými plnovýznamovými slovesami teda tvorí zložitejšie. Vytvoriť zápor nám pomáhajú tzv. pomocné slovesá “do / does“, ku ktorým následne NOT pridávame. Základná stavba záporu teda bude vyzerať takto: “Podmet + pomocné sloveso DO / DOES + záporný výraz NOT + základný tvar plnovýznamového slovesa“.

● Pri osobách “I, you, we, they”, zápor tvoríme použitím pomocného slovesa DO NOT (= don’t).

I read books.
» I don’t read books.
I drink beer every day.
» I don’t drink beer every day.

● Pri osobách “he, she, it”, otázku tvoríme použitím pomocného slovesa DOES NOT (= doesn’t).

He reads books.
» He doesn’t read books.
She drinks beer every day.
» She doesn’t drink beer every day.

Vyhnite sa častým chybám!

V 3. osobe jednotného čísla dochádza v kladnej oznamovacej vete k zmene tvaru slovesa, ktoré ako sme si ukázali vyššie priberá koncovku „-s“ / „-es“. Toto pravidlo sa uplatní v zápore, rovnako aj v otázke, kde sa koncovka „-s“ / „-es“ nenachádza na konci významového slovesa (speaks, eats, plays, goes…), no prechádza k pomocnému slovesu (= doesn’t).

he writes → he does not write = he doesn’t write
she speaks → she does not speak = she doesn’t speak
it starts → it does not start = it doesn’t start

Does he read books.
» ~~Do he read books?~~ → Pri osobách “he, she, it“, otázku tvoríme použitím pomocného slovesa DOES.

Does he read books?
» ~~Does~~ ~~he reads books?~~ → V otázke sa koncovka „-s“ / „-es“ nenachádza na konci významového slovesa (speaks, eats, plays, goes…), no prechádza k pomocnému slovesu (= does).

He doesn’t read books.
» ~~He don’t read books.~~ → Pri osobách “he, she, it” zápor tvoríme použitím pomocného slovesa DOES.

He doesn’t read books.
» ~~He doesn’t reads books.~~ → V zápore sa koncovka „-s“ / „-es“ nenachádza na konci významového slovesa (speaks, eats, plays, goes…), no prechádza k pomocnému slovesu (= doesn’t).

ZÁKLADNÉ POUŽITIE

OPAKUJUJÚCE SA DEJE: PRAVIDELNÉ ČINNOSTI, RUTINY A ZVYKY

Prítomný čas jednoduchý je veľmi dôležitý, keď hovoríme o činnostiach, ktoré sa opakujú pravidelne alebo ktoré sú bežnou súčasťou nášho každodenného života. Pomáha nám vyjadriť, čo robíme často, každý deň, týždeň, alebo v iných pravidelných intervaloch. Tento čas vytvára pocit ustálenosti a rutiny – opisuje to, čo je pre nás trvalé alebo opakované, bez toho, aby sme sa sústredili na konkrétny moment vykonania. Kedy využívame prítomný čas jednoduchý na opakujúce sa deje a zvyky?

Denné zvyky a rutiny

Prítomný čas jednoduchý nám pomáha hovoriť o činnostiach, ktoré robíme každý deň alebo veľmi často, takže sa stali našou rutinou. Tieto činnosti sú súčasťou nášho života a vykonávame ich bez premýšľania, čím sa stávajú našimi zvykmi.

I wake up at 6 a.m. every morning.
(Vstávam každé ráno o 6.)
– Naznačuje, že tento čas vstávania je pre danú osobu normálny, bežný zvyk.

She drinks tea every evening.
(Každý večer pije čaj.)
– Pitie čaju sa stalo súčasťou jej večernej rutiny a nie je to nič neobvyklé.

I brush my teeth every morning.
(Čistím si zuby každé ráno.)
Takáto veta naznačuje, že čistenie zubov je pravidelný zvyk, nie niečo výnimočné alebo náhodné.

Týždenné alebo pravidelné činnosti

Niektoré aktivity nerobíme každý deň, ale pravidelne počas týždňa alebo v určitých dňoch. Môžu to byť napríklad záujmové aktivity alebo návšteva miest, kam chodíme podľa ustáleného plánu. Prítomný čas jednoduchý nám pomôže vyjadriť, že sa tejto činnosti venujeme pravidelne, ale nie denne:

We go to the gym every Saturday.
V tejto vete sa zdôrazňuje, že chodenie do posilňovne je plánovaná činnosť, ktorá sa opakuje každý týždeň.

We go to the gym twice a week.
(Do posilňovne chodíme dvakrát do týždňa.)
– Znamená to, že daná osoba túto aktivitu vykonáva pravidelne a môže sa na ňu spoľahnúť.

My brother plays football every weekend.
(Môj brat hrá každý víkend futbal.)
– Táto veta nám hovorí, že futbal je pre brata stabilný zvyk, ktorému sa venuje týždenne.

Zvyky alebo návyky, ktoré sú trvalé alebo dlhodobé

Prítomný čas jednoduchý taktiež využívame na opis dlhodobých zvykov alebo toho, ako sa často správame. Pomocou tohto času môžeme povedať, aké správanie je pre nás typické a čo robíme pravidelne v rovnakých situáciách. Keď chceme hovoriť o tom, čo robíme dlhodobo alebo čo pre nás predstavuje ustálenú činnosť, prítomný čas jednoduchý je ideálny. Tento čas je užitočný práve na opis našich zvykov, návykov, prípadne toho, čo je pre nás typické.

She drinks coffee every morning.
(Každé ráno pije kávu.)
Táto veta nám hovorí, že pitie kávy je pre danú osobu zvyk, nie len príležitostná činnosť.

Prítomný čas jednoduchý nám v týchto vetách prináša pocit opakovania. Oznamuje nám, že činnosť sa deje znova a znova podľa určitého zvyku alebo pravidla. Takéto vety sú často sprevádzané príslovkami ako always (vždy), never (nikdy), sometimes (niekedy), alebo usually (zvyčajne), ktoré pomáhajú určiť, ako často sa táto činnosť opakuje. Tieto slová dávajú nášmu vyjadreniu jasnosť a pomáhajú opísať, ako často alebo s akou pravidelnosťou činnosť vykonávame.

He always goes for a run in the morning.
(Každé ráno si ide vždy zabehať.)
Veta s použitím always naznačuje, že beh je každodenný zvyk a ide o stabilnú súčasť jeho denného plánu.

Všimnime si, že hoci použitie prítomného času jednoduchého môže naznačovať opakovanie, nevypovedá o tom, či sa činnosť deje práve v tejto chvíli. Prítomný čas jednoduchý nás informuje skôr o tom, že ide o opakujúci sa dej alebo rutinu – nevypovedá o presnom aktuálnom okamihu.

Dôležité je rovnako vedieť, že prítomný čas jednoduchý v kontexte opakujúcich sa činností nehovorí o tom, že sa dej práve teraz odohráva. Ak niekto povie I go to the gym every Tuesday, neznamená to, že práve teraz je v posilňovni, ale skôr že utorok je deň, keď tam chodí pravidelne. Takto vyjadrujeme to, že táto činnosť má pre nás určitý význam, opakuje sa podľa zaužívaného vzoru, ale presný moment deja nás nezaujíma.

VŠEOBECNÉ FAKTY, STÁLE PRAVDY, NEMENNÉ TVRDENIA

Prítomný čas jednoduchý je veľmi užitočný, keď chceme hovoriť o faktoch, ktoré sú všeobecne platné, nemenné alebo univerzálne pravdivé. Tento čas sa často používa na vyjadrenie informácií, ktoré platia vždy – bez ohľadu na konkrétny čas či miesto. Keď hovoríme o všeobecných faktoch, nemusíme spomínať moment vykonávania činnosti, pretože tieto tvrdenia platia v každom momente, sú stále pravdivé. Kedy používame prítomný čas jednoduchý na vyjadrenie všeobecných faktov a právd?

Univerzálne pravdy alebo zákonitosti
Prítomný čas jednoduchý používame pre vyjadrenie faktov, ktoré platia vždy a ktoré sa nemenia, bez ohľadu na situáciu. Môže ísť o vedecké fakty, zákonitosti prírody alebo matematické princípy.

The Earth orbits the Sun.
(Zem obieha okolo Slnka.)
– Tento fakt je platný pre všetkých a za každých okolností; nemení sa.
Water boils at 100 degrees Celsius.
(Voda vrie pri 100 stupňoch Celzia.)
– Tento fakt je fyzikálnym zákonom a platí vždy, ak sú splnené podmienky normálneho tlaku.

Všeobecné fakty o ľudskom tele alebo biológii
Prítomný čas jednoduchý používame, keď opisujeme fakty týkajúce sa biológie, fungovania ľudského tela či živých organizmov. Tieto informácie sú nemenné a platia pre všetky živé bytosti alebo pre väčšinu z nich.

Humans need oxygen to survive.
(Ľudia potrebujú kyslík na prežitie.)
– Toto je biologický fakt platný pre všetkých ľudí.

Plants produce oxygen through photosynthesis.
(Rastliny produkujú kyslík fotosyntézou.)
– Platí pre všetky rastliny, ktoré vykonávajú fotosyntézu.

The heart pumps blood through the body.
(Srdce pumpuje krv po celom tele.)
– Toto je fakt, ktorý je pravdivý a nemenný pre všetkých ľudí.

Všeobecné názory a tvrdenia, ktoré považujeme za pravdivé
Okrem faktov sa prítomný čas jednoduchý používa aj na vyjadrenie názorov alebo presvedčení, ktoré sú pre nás platné alebo pravdivé na všeobecnej úrovni. Vety s týmto použitím nie sú tak nevyhnutne vedecké, ale predstavujú všeobecné uznávané tvrdenia.

Exercise keeps people healthy.
(Cvičenie udržiava ľudí zdravých.)
– Toto tvrdenie je založené na všeobecne uznávaných poznatkoch o význame pohybu.
Reading improves the mind.
(Čítanie zlepšuje myseľ.)
– Ide o názor, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za pravdivý, aj keď je to skôr pozorovanie než vedecký fakt.

Fakty týkajúce sa spoločenských a kultúrnych javov
Do tejto kategórie spadajú vyjadrenia o spoločenských alebo kultúrnych zvyklostiach, ktoré môžu byť trvalé a nemenné, ale zároveň odrážajú isté univerzálne správanie.

People celebrate New Year on January 1st.
(Ľudia oslavujú Nový rok 1. januára.)
– Táto veta hovorí o spoločenskom zvyku, ktorý sa vo väčšine kultúr nezmenil.
Most children start school around the age of six.
(Väčšina detí začína školu okolo šiestich rokov.)
– Tvrdenie platí pre mnohé krajiny a je považované za spoločensky typické.

Prítomný čas jednoduchý nám teda umožňuje vyjadriť, že dané tvrdenie je nemenné a trvalé. Keď hovoríme o všeobecných faktoch, nechceme zdôrazniť konkrétny čas, ale skôr vyjadriť trvalú platnosť danej informácie. Tento čas je kľúčovým nástrojom na vyjadrenie stability, spoľahlivosti a overených informácií, ktoré sú pravdivé bez ohľadu na konkrétny moment. Prítomný čas jednoduchý tu preto neodkazuje na konkrétny moment, ale skôr na neustálu alebo trvalú pravdivosť. Preto, keď niečo vyjadrujeme týmto spôsobom, nehovoríme o jedinečnom čase či momente, ale o niečom, čo platí vždy alebo za takmer všetkých okolností.

(TRVALÉ) SITUÁCIE A SKUTOČNOSTI, KTORÝCH ZMENU NEOČAKÁVAME

Prítomný čas jednoduchý nám slúži aj na vyjadrenie situácií alebo stavov, ktoré sú považované za trvalé, nemenné alebo stabilné a neočakáva sa, že by sa v blízkej či vzdialenej budúcnosti zmenili. Toto použitie zdôrazňuje, že daná skutočnosť alebo stav je pevne zakotvený, stabilný a nemení sa, pričom ho vnímame ako súčasť prirodzeného stavu vecí. Kedy používať prítomný čas jednoduchý pre trvalé situácie?

Vyjadrenie stabilných osobných alebo spoločenských vzťahov

Používame prítomný čas jednoduchý, keď hovoríme o vzťahoch, ktoré sú stále a nezmeniteľné (napríklad rodinné väzby alebo dlhodobé priateľstvá).

She lives in New York.
(Žije v New Yorku.)
– Ak sa používa na vyjadrenie trvalého miesta pobytu, znamená, že očakávame, že tam bude žiť dlhodobo, bez očakávania zmeny.
They work for a charity organization.
(Pracujú pre charitatívnu organizáciu.)
– Vyjadrujeme, že ich práca je stabilná, a teda že sú tam zamestnaní dlhodobo.

Vyjadrenie vlastností alebo charakteristík, ktoré sú stabilné
Tento čas používame, keď opisujeme základné vlastnosti alebo charakteristiky osôb či vecí, ktoré sa vo všeobecnosti nemenia.

She has blue eyes.
(Má modré oči.)
– Ide o nemennú fyzickú charakteristiku, ktorú neočakávame, že by sa zmenila.

Stabilné pracovné alebo životné situácie, ktoré sú dlhodobé
Keď popisujeme pracovné alebo životné situácie, ktoré sú stabilné a neočakávame, že sa čoskoro zmenia, použijeme prítomný čas jednoduchý. Tento čas vyjadruje, že vnímame tieto situácie ako trvalé alebo pevné, aj keď v skutočnosti by sa jedného dňa mohli zmeniť.

My father works as a doctor.
(Môj otec pracuje ako lekár.)
– Znie to, akoby to bolo trvalé povolanie, ktorým je charakterizovaný dlhodobo.
They live in a small village.
(Žijú v malej dedine.)
– Veta vyjadruje trvalý spôsob života alebo dlhodobé bydlisko.
I go to university in Paris.
(Študujem na univerzite v Paríži.)
– Naznačuje, že je to stály fakt, ktorý je súčasťou identity alebo aktuálnej životnej fázy hovoriaceho.

Názory, presvedčenia alebo hodnoty, ktoré sú stále
Pri vyjadrení názorov a presvedčení, ktoré neočakávame, že sa budú meniť, sa tiež používa prítomný čas jednoduchý. Tento čas naznačuje, že ide o stabilnú hodnotu alebo vieru, ktorú hovoriaci považuje za stálu súčasť svojho života.

I believe in hard work.
(Verím v tvrdú prácu.)
– Tento názor sa nemení; je to trvalé presvedčenie.
He supports animal rights.
(Podporuje práva zvierat.)
– Ide o stabilný postoj a predpokladá sa, že je to dlhodobý názor.
We value honesty.
(Ceníme si poctivosť.)
– Hodnota, ktorú vnímame ako pevnú a stabilnú, súčasť našich základných princípov.

Prítomný čas jednoduchý je tu dôležitým nástrojom, pretože dokáže zdôrazniť stabilitu, nemennosť a charakter vecí, ktoré považujeme za súčasť nášho sveta – sú to fakty, ktoré sa nemenia ani sa neočakáva, že by sa v dohľadnej budúcnosti zmenili.

BUDÚCNOSŤ – pevne stanovené časy

Prítomný čas jednoduchý sa používa na vyjadrenie budúcnosti, hlavne keď hovoríme o udalostiach, ktoré sú pevne stanovené a riadia sa rozvrhom, programom alebo cestovným poriadkom. To znamená, že tieto udalosti nie sú pod kontrolou jednotlivca, ale sú naplánované tak, že sa uskutočnia podľa určitého verejného alebo oficiálneho rozpisu, na ktorom sa nič nemení.

Prítomný čas jednoduchý sa používa pre budúce udalosti, ktoré sú presne naplánované a majú vopred určený čas, napríklad:

Rôzne cestovné spojenia (vlakové a autobusové rozpisy, lety)
Program podujatí (napr. koncerty, filmy, začiatky vyučovacích hodín)

Tento typ plánu alebo rozvrhu je nastavený externe, spravidla nejakou autoritou, a nie je zvyčajne možné, aby sme ho zmenili alebo ovplyvnili.

Cestovný poriadok:

“The train leaves at 7:30 tomorrow morning.”
- Tento vlak má stanovený čas odchodu, ktorý nezávisí od nás.

Cestovný poriadok:

“The train leaves at 7:30 tomorrow morning.”
- Tento vlak má stanovený čas odchodu, ktorý nezávisí od nás.

Program udalosti:

“The movie starts at 8 PM.”
- Čas začiatku filmu je už pevne určený kinom.

Rozvrh v škole:

“Our English class begins at 9 AM on Monday.”
- Tento čas je pevne stanovený školou a nezmení sa na základe rozhodnutia študentov.

Všetky tieto príklady majú jednu spoločnú črtu: predstavujú časovo presné, naplánované udalosti, ktoré sú takmer nezmeniteľné a očakáva sa, že sa v danom čase stanú. Použitím prítomného času jednoduchého v týchto prípadoch hovoríme o udalostiach, ktoré sú súčasťou určitého „plánu“ alebo „rozvrhu“, ktorý je nezmeniteľný. Prejavuje to istotu, že sa udalosť uskutoční.

Frekvenčné príslovky a časové výrazy spojené s prítomným časom jednoduchým

Prítomný čas jednoduchý funguje ako základný čas na vyjadrenie bežných a pravidelných činností alebo stavov, ktoré sa dejú v našom živote alebo vo svete okolo nás. Tento čas nedáva dôraz na momentálny priebeh, ale skôr na opakovanú povahu deja – niečo, čo sa stáva „znova a znova“. Keď k týmto vetám pridáme frekvenčné príslovky alebo časové frázy, dokážeme jasnejšie určiť, ako často sa daná činnosť opakuje, čo poskytuje detailnejšiu predstavu o čase, pravidelnosti alebo intenzite.

Prítomný čas jednoduchý teda v kombinácii s frekvenčnými príslovkami a časovými frázami vytvára stabilný, predvídateľný obraz reality. Použitie prítomného času jednoduchého s týmito výrazy je logické, pretože nám umožňuje zachytiť pravidelné zvyky a rutiny, ktoré formujú naše dni.

Príslovky frekvencie: always, usually, often, sometimes, rarely, never

Tieto príslovky frekvencie používame na vyjadrenie toho, ako často sa daná činnosť vykonáva, od úplnej pravidelnosti (always = vždy) až po úplnú nepravidelnosť (never = nikdy).

always	vždy
usually	zvyčajne
often	často
sometimes	niekedy
rarely	zriedka
never	nikdy

Tieto príslovky poskytujú informáciu o tom, ako často sa dej odohráva. V angličtine sa umiestňujú pred hlavným slovesom alebo za sloveso to be, čím priamo určujú pravidelnosť alebo nepravidelnosť deja. Ak povieme I always drink coffee, zdôrazňujeme, že pitie kávy je bežnou súčasťou každodenného života a niečo, na čo sa dá spoľahnúť ako na trvalý zvyk. Zapamätajte si, že…

● frekvenčné príslovky vo vete umiestňujeme pred plnovýznamové sloveso, ak však veta obsahuje sloveso “to be”, frekvenčnú príslovku umiestňujeme za neho:

Peter often visits his grandparents at the weekend. → frekvenčná príslovka + plnovýznamové sloveso
Sharon is always on time for work. → sloveso “to be” + frekvenčná príslovka

● ak máme vo vete pomocné sloveso (do / does), frekvenčnú príslovku umiestňujeme za neho, avšak pred plnovýznamové sloveso:

Do you often go to the cinema at the weekend? → pomocné sloveso + frekvenčná príslovka + plnovýznamové sloveso
Michael doesn’t usually drinks coffee at night. → pomocné sloveso + frekvenčná príslovka + plnovýznamové sloveso

Časové frázy: every (day, week, month…), each (day, week, month…)

K prítomnému času jednoduchému patria aj časové frázy, ktoré nám pomáhajú opísať činnosti alebo stavy opakujúce sa v pravidelných časových intervaloch. Frázy ako every day, every week, alebo each year zdôrazňujú, že daná činnosť sa vykonáva vždy v určenom časovom období.

● every… – každý… (deň, týždeň, mesiac, rok) vyjadruje presný interval, kedy sa daný dej pravidelne odohráva; slovo every v kombinácii s časovým údajom označuje rutinu

● each… – každý… (deň, týždeň, mesiac, rok) má podobný význam ako every, ale môže dodať vetám pocit väčšej pozornosti alebo dôrazu na jednotlivé dni či opakovania.ä

every day	každý deň
every week	každý týždeň
every morning	každé ráno
each month	každý mesiac
each summer	každé leto

Tieto časové frázy umiestňujeme väčšinou na koniec vety, kde pôsobia ako doplnkové informácie o tom, kedy sa činnosť koná. Na konci vety pôsobia prirodzene a logicky uzatvárajú informáciu o činnosti.

We go to the cinema every Saturday. – (Chodíme do kina každú sobotu.)
Činnosť je pravidelná, a preto prítomný čas jednoduchý prirodzene ladí s týmto časovým údajom.

They clean the house each week. – (Upratujú dom každý týždeň.)
Slovo each vyjadruje pravidelnosť a dodáva informáciu o konkrétnom opakovaní

Frázy vyjadrujúce frekvenciu: once a…, twice a…, three times a…

Tieto frázy používame, keď chceme presne špecifikovať počet opakovaní činnosti za určité časové obdobie. Zatiaľ čo once znamená raz, twice znamená dva razy a číslovky three times, four times atď. označujú konkrétny počet opakovaní.

● once / twice a… – raz, dvakrát za… (týždeň, mesiac) = tieto frázy označujú presný počet opakovaní v rámci stanoveného obdobia, čím dodávajú vete informáciu o pravidelnosti aj frekvencii.

● three / four times a… – tri / štyri krát za… (týždeň, mesiac) = táto fráza je variabilnejšia a umožňuje popísať presnejšiu frekvenciu činnosti

Tieto frázy poskytujú presné informácie o tom, koľkokrát sa daná činnosť v určitom časovom období odohrá. Napríklad vete I exercise three times a week dodáva fráza three times a week konkrétny počet opakovaní a pravidelnosť. Prítomný čas jednoduchý tu pôsobí prirodzene, pretože jeho úlohou je opísať pravidelnosť, nie priebeh deja.

once a week	raz týždenne
twice a month	dvakrát mesačne
three times a year	trikrát do roka

Tieto frázy sa zvyčajne používajú na konci vety. Umiestnené na konci dodávajú informáciu o pravidelnosti či intenzite deja, ktorá uzatvára myšlienku vo vete.

She visits her grandmother twice a month. – (Dvakrát do mesiaca navštevuje svoju babku.)
Výraz twice a month dodáva presnú informáciu o frekvencii a prítomný čas jednoduchý pomáha opísať tento zvyk.
They eat out once a week. – (Raz týždenne sa stravujú mimo domu.)
Táto fráza zdôrazňuje opakovanie v týždennom intervale, pričom prítomný čas jednoduchý len podporuje tento význam pravidelnosti.

Pomohol vám tento článok?

Potom neváhajte vyskúšať online jazykovú školu Langem z produkcie autorov tejto stránky! Ešte prepracovanejší obsah s garanciou tej najvyššej medzinárodnej kvality! Viac info na www.langem.sk

Získajte uznávaný jazykový certifikát z pohodlia svojho domova!

Marek Karafa — Thu, 13 Dec 2018 00:36:43 +0000

Absolvujte jedinečný online kurz jazykovej inštitúcie LANGEM a získajte prestížnu jazykovú certifikáciu. Zvýšte si sebavedomie a svoju kvalifikáciu z pohodlia domova! Naštartujte svoju kariéru s uznávaným jazykovým certifikátom.

Získajte uznávaný jazykový certifikát po absolvovaní odborne garantované online kurzu anglického jazyka vzdelávacej inštitúcie LANGEM!

Strácate sebavedomie, pretože neovládate cudzí jazyk? Zdokonaľte svoju angličtinu rýchlo a jednoducho z pohodlia vášho domova! Absolvujte náš odborne garantovaný online kurz s možnosťou získania uznávaného jazykového certifikátu.

LANGEM je prestížnou jazykovou školou, ktorá patrí podľa nezávislých hodnotení vysoko kvalifikovaných odborníkov medzi najlepšie online vzdelávacie inštitúcie zamerané na výučbu angličtiny v Slovenskej a Českej republike.

Ste nároční na kvalitu vzdelávania? Za kvalitnou výučbou angličtiny už nemusíte nikam dochádzať. Kombináciou dlhoročne overených metód výuky vám tím vysokoškolských pedagógov a zahraničných lektorov pripravuje obsahovo unikátne kurzy s istotou špičkového jazykového spracovania!

Ako funguje naša online výučba pre samoukov?

Podrobný, praktický a detailne prepracovaný online kurz obrovský rozsahom i obsahom, ktorý nemusíte vychodiť – stačí ho len vyklikať! Náš jedinečný online kurz vás prevedie všetkými dôležitými oblasťami anglického jazyka na vami zvolenej úrovni pokročilosti. Priamo z pohodlia domova vás anglicky naučíme čítať, písať, hovoriť a predovšetkým rozumieť.

Viac informácií získate na stránke www.langem.sk

Neodlučiteľnou súčasťou online kurzov sú hodnotné a uznávané certifikáty vystavované odborne najlepšie hodnotenou online jazykovou inštitúciou na Slovensku! Naštartujte aj Vy svoju kariéru s pôsobivým certifikátom potvrdzujúcim Vaše znalosti angličtiny. Všetky kurzy je možné zakončiť získaním nášho uznávaného certifikátu, avšak naše kurzy Vám rovnako poslúžia aj ako kompletná príprava k medzinárodným skúškam.

Certifikovanie jazykovej inštitúcie LANGEM je vysoko uznávané a plne garantované kvalifikovanými odborníkmi pôsobiacimi v inštitúciách zaoberajúcimi sa akademickou výučbou anglického jazyka. Certifikovanie, ako i absolvovaný kurz spĺňa štandardy a kritériá Spoločného európskeho rámca Rady Európy pre jazykové znalosti (CEFR) a je v súlade s prísnymi medzinárodnými požiadavkami a platnými normami v oblasti jazykového vzdelávania.

Kvalitu výučby a odbornosť našich kurzov nezávisle posúdili a potvrdili vysokokvalifikovaní odborníci pôsobiaci vo vysokoškolskom prostredí a iných odborných inštitúciách zaoberajúcich sa akademickou výučbou anglického jazyka!

Čo o našom kurze hovoria odborníci a prečo ho odporúčajú?

❝ Na rozdiel od mnohých online kurzov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, Langem nie je len „blyštiacou sa pozlátkou“, ale do hĺbky prepracovaným systémom, ktorý všetkým nadšencom ponúka možnosť kvalitnej jazykovej prípravy v pohodlí domova. Kurz je spracovaný prehľadne a systematicky a ponúka všetko, čo študent potrebuje – jasné, stručné, no zároveň dôsledné vysvetlenie najdôležitejších gramatických javov s poukázaním na výnimky, slovnú zásobu s nahrávkou výslovnosti a ukážkami jej použitia v kontexte, a zároveň možnosť precvičiť si naštudovaný materiál a zistiť správnosť vypracovaných úloh. A to všetko za skvelú cenu!

Jazykový kurz Langem všetkým vrelo odporúčam!❞

Zverejnené so súhlasom Mgr. Evy Eddy, PhD. (Prešov, 22. 3. 2017)

Prečo sa certifikovať práve u nás?

Pochváľte sa svojmu okoliu hodnotným jazykovým certifikátom, ktorý má naozaj váhu!
Uznávané a odborne garantované certifikovanie spĺňajúce prísne štandardy a kritériá Spoločného európskeho rámca Rady Európy pre jazykové znalosti.
Sme jedno z najlepšie hodnotených odborne garantovaných vzdelávacích a certifikačných stredísk v SR a ČR!
Vaše získané vedomosti si u nás oficiálne potvrdíte, čím si zvýšite kvalifikáciu.
Získaný certifikát Vám pomôže v procese zvyšovania vášho sebavedomia.
Certifikáciou si zvýšite svoju dôveryhodnosť a vaša hodnota na trhu práce stúpne.
Kariérne rastiete a váš plat rastie s Vami.
Certifikujte sa priamo z pohodlia Vášho domova!

Vedeli ste, že priemerná cena pre získanie samotného jazykového certifikátu (bez prípravného kurzu) sa pohybuje vo výške viac než 200 €!? Keďže si uvedomujeme, že tieto služby sú značne cenovo premrštené a pre väčšinu študentov nedostupné – my sme voči vám féroví za každých okolností, a preto vám ponúkame najvyššiu medzinárodnú kvalitu vzdelávania a služieb s tým spojených za dostupné a rozumné ceny!

Viac informácií získate na stránke www.langem.sk

FOR vs. SINCE

Marek Karafa — Wed, 28 May 2014 00:36:21 +0000

Obtiažnosť:

Viete rozdiel medzi FOR / SINCE?

FOR

FOR používame pred frázou, ktorá naznačuje isté obdobie, počas ktorého dej trvá. FOR teda uvádza časové obdobie, počas ktorého dej trvá.

I have worked in England for ten years. (= až do súčasnosti)
By the end of 2010, I had worked (or I had been working) in England for two years.

V týchto vetách nemôžeme FOR nahradiť slovom SINCE.

FOR môžeme použiť vo všetkých časoch (nie len v predprítomných). Napr.:

John worked at that bank for three years. - minulý čas

V kladných vetách môžeme často FOR vynechať. Neplatí to však pre vety záporné.

We have been together five years.
We have been together for five years.
We have not been together for five years.
~~We have not been together five years.~~

Pred väzbu ALL + časový výraz nikdy nepoužívame FOR.

~~… for all year.~~
~~… for all my life.~~

I have been waiting for you all day.

FOR často spájame do nasledujúcej väzby:

FOR THE LAST / PAST + časový výraz

… for the last five hours
… for the past two months

Porovnajte!

I last saw him five years ago. (rozprávač sa zameriava na čas ich posledného stretnutia)
I have not met him for five years. (rozprávač sa zameriava na čas, ktorý od posledného stretnutia uplynul)

SINCE

SINCE používame pred frázou alebo celou vedľajšou vetou, keď uvádzame začiatok deja / stavu. SINCE teda vyjadruje na časovej osi bod, od ktorého nejaký dej trvá do prítomnosti alebo istého bodu v minulosti.

I have worked in England since 2005.
I have worked in England since Monday.
I have worked in England since Christmas.
I have worked in England since 14 April.
I have worked in England since May.

V žiadnej z viet vyššie nesmieme použiť namiesto SINCE slovo FOR.

SINCE používame iba v predprítomným časoch!

Po SINCE však môže nasledovať aj vedľajšia veta (podmet + prísudok). V akom čase bude vedľajšia veta?

Vedľajšia veta sa nachádza v minulom čase, ak označuje (jednorazový) začiatok deja hlavnej vety:

I have worked in England since I was 20.

Vedľajšia veta sa môže nachádzať aj v predprítomnom čase, no je nutné, aby táto veta označovala dej, ktorý trvá rovnako dlho ako dej vo vete hlavnej.

I have known her since I have worked here.

SINCE používame aj v nasledujúcich štruktúrach:

IT’S + perióda času + SINCE

It‘s twenty years since I last saw him.
How long is it since you got married?

Možné je použiť namiesto IT’S aj IT’S BEEN:

It‘s been (= It has been) twenty years since I last saw him.

IT’S AGES SINCE I/you/John … LAST + minulý čas

It’s ages since I last saw you.

I have been a teacher for twenty years. (= doba trvania: 20 rokov)
I have been a teacher since 2000. (= začiatočný bod: rok 2000)

FOR + perióda času = po dobu určitého času

SINCE + začiatočný bod = od určitej doby (začiatočného bodu)

Budúci čas priebehový (future continuous)

Marek Karafa — Mon, 12 May 2014 20:11:53 +0000

Obtiažnosť:

Budúci priebehový čas (future continuous) v angličtine – stavba, použitie, rozdiely…

Základná stavba

KLADNÁ VETA

Podmet + pomocné sloveso WILL + BE + -ingový tvar plnovýznamového slovesa (WILL vytvára skrátený tvar ‘ll)

I, you, he, she, it, we, they + will + ne + doing

I will be doing my homework at six.

ZÁPORNÁ VETA

Podmet + pomocné sloveso WILL + záporný výraz NOT + BE + -ingový tvar plnovýznamového slovesa (WILL NOT vytvára skrátený tvar WON’T)

I, you, he, she, it, we, they + will + not + be + doing

I won’t be doing my homework at six.

OTÁZKA

Pomocné sloveso WILL + podmet + BE + -ingový tvar plnovýznamového slovesa

Will + I, you, he, she, it, we, they + be + doing

Will you be doing your homework at six?

Použitie

BUDÚCI DEJ V PRIEBEHU

Budúci čas priebehový používame pre budúce deje, ktoré budú práve prebiehať v uvedenom momente (čase) v budúcnosti.

This time next week I will be lying on the beach. – v túto dobu budúci rok to práve bude prebiehať
At 6.30 I will be watching TV. – o 6.30 to práve bude prebiehať
When she arrives, we will be having lunch. - keď príde, niečo bude práve prebiehať

Porovnajte:

I was lying on the beach when they arrived. → minulý čas priebehový používame pre deje, ktoré v určitú dobu v minulosti práve prebiehali

I am lying on the beach now. → prítomný čas priebehový používame pre deje, ktoré prebiehajú práve teraz

I will be lying on the beach when they arrive. → budúci čas priebehový používame pre deje, ktoré budú práve prebiehať v určitú dobu v budúcnosti

Priebehové časy teda majú spoločné to, že niečo v nejaký čas práve prebieha. Meníme ich stavbu iba podľa toho, či sa tento dej odohráva v minulosti / prítomnosti / budúcnosti.

Porovnajte WILL DO vs. WILL BE DOING:

I will do my homework when my mother arrives. ⇒ najprv príde moja mama, potom si začnem robiť úlohy (úlohy si začnem robiť až vtedy, keď príde moja mama)

I will be doing my homework when my mother arrives. ⇒ úlohy si začnem robiť už predtým než príde mama (keď mama príde, úlohy si už práve budem písať)

Budúci čas jednoduchý (WILL DO) nám hovorí teda iba o tom, čo sa v danom momente v budúcnosti stane.

Budúci čas priebehový (WILL BE DOING) nám naopak hovorí o tom, čo sa v danom momente bude diať (odohrávať).

I will phone her at six. – O šiestej jej zavolám.
I will be phoning her at six. – O šiestej jej práve budem už volať. (začneme spolu teda volať už pred šiestou)

BUDÚCI DEJ V DÔSLEDKU RUTINY

Budúci čas priebehový rovnako používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa určite odohrajú v budúcnosti v dôsledku istej zaužívanej rutiny apod.

I‘ll be watching TV tonight. I always watch TV on Sundays. - pozeranie TV je výsledkom mojej pravidelnej rutiny
I‘ll be seeing Lisa tomorrow as usual. - moja zajtrajšia návšteva je časťou môjho plánu (harmonogramu)

Porovnajte:

I‘ll be seeing Lisa tomorrow as usual. - S budúcim časom priebehovým je dôraz na rutine, ktorú máme.
I am seeing her tomorrow instead of Monday this week. - Prítomný čas priebehový nám o rutine nič nehovorí. Hovorí iba o tom, čo je dohodnuté.

Prítomný čas jednoduchý by podobnú udalosť prezentoval ako časť rozvrhu.

We have our meeting tomorrow.

ZDVORILÁ OTÁZKA NA PLÁN

Budúci čas priebehový rovnako používame vtedy, ak sa zdvorilo pýtame na niekoho plány. Zaujíma nás, či tieto plány v blízkej budúcnosti zodpovedajú našim predstavám, túžbam, plánom apod.

Will you be using the phone for long? I need to make some phone calls.

BUDÚCE PLÁNY

Budúci čas priebehový rovnako používame, ak hovoríme o plánoch v budúcnosti. Má rovnaké použitie ako prítomný čas priebehový s budúcim významom.

We will be spending the summer in England. = We are spending the summer in England. (⇒ plán nášho leta)

Pozn. Viac sa o prítomnom čase priebehovom a jeho použití v budúcnosti dočítate v samostatnom článku TU.

V tomto význame medzi budúcim priebehovým časom a prítomným časom priebehovým nie je rozdiel. Vety majú teda rovnaký význam.

Bryan Adams will be performing in London in September.

VEĽMI FORMÁLNE ŽIADOSTI

Budúci čas priebehový rovnako ešte používame pre veľmi formálne a zdvorilé žiadosti. Toto použitie je typické pre 2. osoba (= you).

Will you be wanting anything else, sir?

Budúci čas priebehový obyčajne nepoužívame v trpnom rode.

V budúcom čase priebehovom nepoužívame sloveso BE.

He will be in London this time next year.
He ~~will be being~~ in London this time next year.

Predprítomný čas priebehový (present perfect continuous)

Marek Karafa — Sat, 26 Apr 2014 15:16:36 +0000

Obtiažnosť:

Predprítomný priebehový čas (present perfect continuous) – stavba, použitie. Rozdiel predprítomný čas priebehový a predprítomný čas jednoduchý.

Základná stavba

KLADNÁ VETA

Podmet + have / has + been + plnovýznamové sloveso s -ING

he, she, it + has + been + playing
I, you, we, they + have + been + playing

I have been working.

ZÁPORNÁ VETA

Podmet + have / has + záporný výraz NOT + been + plnovýznamové sloveso s -ING (HAS NOT vytvára skrátený tvar HASN’T / HAVE NOT vytvára skrátený tvar HAVEN’T)

he, she, it + has + not + been + playing
I, you, we, they + have + not + been + playing

I haven’t been working.

OTÁZKA

Have / has + podmet + been + plnovýznamové sloveso s -ING

Has + he, she, it + been + playing
Have + I, you, we, they + been + playing

Have you been working?

Všimnite si skrátené tvary pomocných slovies HAVE / HAS v kladnej vete a zápore:

I have been driving = I‘ve been sleeping
I have not been driving = I haven’t been sleeping He has been sleeping = He‘s been sleeping
He has not been sleeping = He hasn’t been sleeping

Použitie

PREDPRÍTOMNÝ ČAS PRIEBEHOVÝ používame pre deje, ktoré začali v minulosti a pokračujú až do prítomnosti. V momente, keď o deji hovoriaci rozpráva, tento dej stále prebieha a ďalej môže prebiehať (v budúcnosti). V tomto prípade sa vo vete často nachádza príslovkové určenie času s FOR alebo SINCE. Toto použitie je typické pre činnostné slovesá.

Pozn. Viac sa o rozdiele medzi FOR a SINCE dočítate v článku TU.

Predprítomný čas sme použili pre dej čakania. Dej prebieha UŽ po dobu hodiny. V tomto prípade tento dej trvá až do prítomnosti – oni stále TERAZ čakajú.

I have been thinking about buying a car for a while.
John has been reading that book for the last two hours.
We‘ve been waiting here for an hour. (We are waiting now.)

POZOR! Vo vetách vyššie nesmieme použiť prítomný čas jednoduchý, ani priebehový. Hlavný rozdiel medzi prítomným časom a predprítomným časom je v tom, či sa dej týka iba prítomnosti alebo má dej istú súvislosť s minulosťou.

~~We wait here for an hour.~~
~~We are waiting here for an hour.~~
We are waiting here.
We have been waiting here for an hour. (akonáhle do vety umiestníme AKO DLHO dej prebieha – spojíme prítomnosť s minulosťou, musíme použiť predprítomný čas)

PREDPRÍTOMNÝ ČAS PRIEBEHOVÝ používame rovnako vtedy, ak zmieňujeme, aký dej viedol k tomu, že niečo je v súčasnosti tak ako je. Pre tieto deje je typické, že už neprebiehajú alebo práve skončili, ale nejakú dobu prebiehali a teraz je vidieť ich dôsledok. Najčastejšie sa tieto vety týkajú vzhľadu vecí / človeka apod.

You are covered in mud. Have you been working in the garden?

A: You look tired. ≈ B: Yes, I have been walking all morninng.

Predprítomný čas priebehový, rovnako ako aj predprítomný čas jednoduchý používame vtedy, ak chceme hovoriť o efekte minulého deja v prítomnosti. Rozdiel je v tom, či dej, ktorý viedol k terajšej situácii vnímame ako aktivitu alebo nie. Pri predprítomnom čase jednoduchom hovoríme iba o tom, čo prebehlo.

Your eyes are red! You‘ve been crying, haven’t you? (= an activity / perhaps over several minutes)
I can’t do any sport for a few months; I‘ve broken my leg. (= one short action / a single action)

PREDPRÍTOMNÝ ČAS PRIEBEHOVÝ používame rovnako vtedy, ak chceme zdôrazniť trvanie deja. Dôležitá je pre nás otázka “AKO DLHO DEJ PREBIEHA?“.

I‘ve been working in the theatre for many years.
How long have you been working here?
It‘s been raining all week.

PREDPRÍTOMNÝ ČAS PRIEBEHOVÝ môžeme použiť vtedy, ak chceme vyjadriť hnev, podráždenie, naštvanie, kritiku ohľadom deja, ktorý viedol k terajšej situácii.

Who has been using my phone? (= zlosť)

PREDPRÍTOMNÝ ČAS PRIEBEHOVÝ používame s otázkami začínajúcimi na HOW LONG (= ako dlho)? Zaujíma nás teda dĺžka deja od kedy začal až do prítomnosti.

How long have you been learning Chinese?
How long has your father been sleeping?

PREDPRÍTOMNÝ ČAS PRIEBEHOVÝ vs. PREDPRÍTOMNÝ ČAS JEDNODUCHÝ

POČETNOSŤ DEJA ALEBO TRVANIE DEJA?

Ak hovoríme o tom AKO DLHO sa niečo (doteraz) deje, kladieme si teda otázku HOW LONG používame predprítomný čas priebehový.

I‘ve been eating for an hour. (= HOW LONG?)
We‘ve been playing a lot of hockey lately.
How long have you been playing music?

Ak hovoríme o tom KOĽKO KRÁT sa niečo (doteraz) deje, kladieme si teda otázku HOW MUCH / HOW MANY / HOW MANY TIMES – používame predprítomný čas jednoduchý.

I‘ve eaten four oranges. (= HOW MANY?)
We‘ve played hockey four times this month. (= HOW MANY TIMES?)
How many CDs have you played?

DÔRAZ NA DEJ SAMOTNÝ ALEBO NA VÝSLEDOK DEJA?

Predprítomný čas jednoduchý často zdôrazňuje výsledok deja (= dej je ukončený / dokončený).

We‘ve decorated the room. Doesn’t it look great? (= izba je vymaľovaná)
I‘ve writeen an essay, so I can send it to my teacher. (= esej je hotová)

Predprítomný čas priebehový naopak často kladie dôraz na dej samotný a čas venovaný deju. Výsledok deja ho nezaujíma (= väčšinou dej dokončený nie je).

We‘ve been decorating the room. It will look great when it’s finished. (= hovoríme o činnosti samotnej, nie o jej výsledku – pravdepodobne k výsledku činnosti nedošlo / dej nie je dokončený)
I‘ve been writing an essay, but I haven’t finished it yet.

DLHODOBÝ ALEBO KRÁTKODOBÝ (DOČASNÝ) DEJ?

Ak hovoríme o (kratších) dočasných / dočasnejších dejoch, zvykneme používať predprítomný čas priebehový.

I have been living in the U.S. for two months.

Ak hovoríme o (dlhších) stálych dejoch, uprednostňujeme predprítomný čas jednoduchý.

This house has stood empty since 1990.

PREBIEHAJÚCE ZMENY / VÝVOJ DEJA

Či dej považujeme za permanentný alebo nie, ak nám vyjadruje akúsi prebiehajúcu zmenu, prípadne opisuje istý vývoj deja, uprednostňujeme predprítomný čas priebehový.

Carbon dioxide has been increasing since the Industrial Revolution.

SLOVESÁ VYJADRUJÚCE JEDNORAZOVÝ DEJ

Niektoré slovesá prirodzene vyjadrujú krátky (jednorazový dej), ktorý málokedy spájame s priebehom. Najčastejšie ich používame s predprítomným jednoduchým časom. Napr. BREAK / DIE / DECIDE / CUT / LOSE / FIND / START / STOP.

I‘ve cut my lip.

Ak sú tieto slovesá v predprítomnom čase priebehovom, najčastejšie vyjadrujú situácie, ktoré sa istý čas opakujú.

I‘ve been stopping drinking for many years.

SLOVESÁ VYJADRUJÚCE PRIEBEH

Niektoré slovesá prirodzene vyjadrujú dlhší (nie jednorazový dej), ktorý takmer stále spájame s priebehom (dĺžkou deja). Najčastejšie ich používame s predprítomným priebehovým časom. Napr. SIT / STAY / WAIT / LEARN / RAIN / SNOW.

It‘s been snowing all morning.
She‘s been waiting for the last two hours.

SLOVESÁ LIVE / WORK / FEEL / TEACH

So slovesami LIVE / WORK / FEEL / TEACH môžeme použiť predprítomný čas jednoduchý alebo predprítomný čas priebehový bez zmeny vo význame.

I have worked as a teacher since 2000.
I have been working as a teacher since 2000.

STAVOVÉ SLOVESÁ

Stavové slovesá sa používajú iba v predprítomnom čase jednoduchom. Niektoré významy stavových slovies môžeme použiť i v predprítomnom čase priebehovom. Viac sa o tomto jave dočítate v článku: Stavové a dynamické slovesá (stative and dynamic verbs).

I‘ve known her for five years.
~~I’ve been knowing her for five years.~~

Predprítomný čas (present perfect)

Marek Karafa — Thu, 24 Apr 2014 16:50:58 +0000

Obtiažnosť:

Predprítomný čas (present perfect) – stavba, použitie. Rozdiel predprítomný čas a minulý čas, rozdiel predprítomný čas a prítomný čas jednoduchý. Viac sa dočítate v článku.

Základná stavba

KLADNÁ VETA

Podmet + pomocné sloveso HAVE / HAS + minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar)

He, she, it + has + worked
I, you, we, they + have + worked

She has worked as a teacher since 2000.

ZÁPORNÁ VETA

Podmet + have / has + záporný výraz NOT + minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar) (HAS NOT vytvára skrátený tvar HASN’T / HAVE NOT vytvára skrátený tvar HAVEN’T)

He, she, it + has + not + worked
I, you, we, they + have + not + worked

She hasn’t worked as a teacher since 2000.

OTÁZKA

Have / has + podmet + minulé príčastie plnovýznamového slovesa (tretí tvar)

Has + he, she, it + worked
Have + I, you, we, they + worked

Has she worked as a teacher since 2000?

Všimnite si skrátené tvary pomocných slovies HAVE / HAS v kladnej vete a zápore:

I have worked = I‘ve worked
I have not worked = I haven’t worked He has worked = He‘s worked
He has not worked = He hasn’t worked

Skrátený tvar ” ‘s ” pripojený k podmetu nemusí mať v anglickej vete vždy význam pomocného slovesa HAS. Sloveso v minulom príčastí nám pomôže určiť, že ide práve o skrátený tvar od pomocného slovesa HAS. Porovnajte:

She is a teacher.
She has worked as a teacher for ten years. She’s a teacher.
She’s worked as a teacher for ten years.

Použitie

Predprítomný čas, ako už jeho názov napovedá, je jeden z anglických časov, ktorý sa rovnako ako ktorýkoľvek iný prítomný čas vzťahuje predovšetkým k prítomnosti. Jeho spojitosť so súčasnosťou nám prostredníctvom slovesa hovorí o niečom, čo JE TU A TERAZ. V tom je základný rozdiel v porovnaní s minulým časom. Minulý čas totiž označuje dej, stav alebo zvyk, ktorý sa ODOHRAL a UKONČIL v minulosti a nemá žiadny vzťah k prítomnosti, resp. opisuje niečo, čo už bolo, niečo, čo nemá s prítomnosťou nič spoločné. Predprítomný čas je ale úzko spojený s prítomnosťou a nesmie sa považovať za minulý čas.

Predprítomný čas najčastejšie používame v nasledujúcich prípadoch:

➀ ZMENY ⇒ “niečo sa V MINULOSTI stalo a TERAZ je (kvôli tomu) niečo inak” (= prítomný následok alebo výsledok minulého deja)

Predprítomný čas vyjadruje minulý dej, ktorý má dopad do súčasnosti. Zvyčajne sa odohral v nedávnej minulosti, ale jeho výsledok pociťujeme TERAZ. Inak povedané, predprítomný čas nám pomáha vyjadriť, že sa niečo V MINULOSTI stalo a SÚČASNOSŤ je kvôli tomu deju pozmenená – V PRÍTOMNOSTI vnímam výsledky alebo následky MINULÉHO DEJA. Spája sa tu teda dokopy to, že sa niečo STALO a že niečo JE TERAZ (kvôli tomu) v nejakom (po)zmenenom stave. Dôraz je tu kladený predovšetkým na to, ako je to V PRÍTOMNOSTI. V takýchto vetách nezdôrazňujeme, KEDY sa to stalo, AKO sa to stalo, PREČO sa to stalo a pod.

The window was open ten minutes ago. Now it is closed. Somebody has closed the window. —Pred desiatimi minútami boli tie dvere otvorené. Teraz sú zavreté. Niekto tie dvere zavrel.

Ako vidíme, predprítomný čas jednoduchý popisuje deje a stavy, ktoré prebehli síce v minulosti, avšak ich pôsobenie presahuje až do prítomnosti. Tieto deje alebo stavy sa síce celé udiali v minulosti (tzn. už skončili), ale my o nich hovoríme hlavne preto, že viedli k nejakému aktuálnemu stavu vecí v prítomnosti.

Príkladová veta:

Why is Peter so angry? — He has lost his wallet somewhere.

Všimnite si, že i napriek skutočnosti, že vetu preložíme do slovenčiny pomocou minulého času ako “Stratil som dáždnik,…“, veta má vo svojej podstate silnú spätosť s prítomnosťou. Táto veta nehovorí iba o tom, že sme dáždnik stratili, ale zároveň naznačuje i to, že DNES je niečo iné, že DNES je niečo zmenené – že TERAZ ten dáždnik nemám, že je stratený. Opäť tu spojujeme DEJ, ktorý sa odohral v minulosti (= strata dáždnika) a zmieňujeme VÝSLEDOK tohto deja v prítomnosti – výsledok deja, ktorý prebehol v minulosti reflektujeme v prítomnosti /hovoríme o tom, čo je TERAZ a TU (oznámenie má prítomný charakter)/. V takýchto vetách nehovoríme o tom, KEDY sa to stalo, AKO sa to stalo, iba konštatujeme, že TERAZ pociťujeme následky deja, ktorý sa odohral.

Keby sme naopak chceli zdôrazniť, KEDY / KDE / PREČO sa niečo STALO, predprítomný čas by sme nepoužili, pretože informácie zdôrazňujúce miesto (KDE sa niečo stalo), čas (KEDY sa niečo stalo), príčinu (PREČO sa niečo stalo) sa nevzťahujú k prítomnosti, nič súčasného pomocou nich nevyjadrujeme.

Zhrňme si to ešte raz! Prečo v našej príkladovej vete vyššie nepoužijeme (predovšetkým v britskej angličtine) minulý čas?

Why is Peter so angry? — He has lost his wallet somewhere. (= predprítomný čas)
→ naša príkladová veta nám hovorí niečo o dianí v prítomnosti, o tom, že Peter nemá svoju peňaženku, TERAZ je stratená, preto použijeme predprítomný čas
Why is Peter so angry? — He ~~lost~~ his wallet somewhere. (= minulý čas)
→ minulý čas by nám rozprával o niečom v minulosti, niečo, čo sa už stalo a s prítomnosťou nemá nič spoločné, a preto tu je lepšie použiť predprítomný čas, keďže my v prítomnosti pociťujeme následky deja, ktorý sa odohral

Všimnite si, že tento čas nemá v slovenčine obdobu, takže pre nás nie je ani prirodzeným gramatickým javom. Pri preklade slovenských viet do angličtiny si preto treba dávať pozor, keďže tieto vety (v ktorých následky deja pociťujeme v prítomnosti) sú často v slovenčine síce vyjadrené obyčajným minulým časom, no v angličtine na ich preklad používame čas predprítomný.

The bus has not arrived. – Autobus neprišiel.
Autobus neprišiel, a preto teraz nemáme ako odcestovať – výsledok minulého deje pociťujeme v súčasnosti, preto použijeme predprítomný čas

Všimnite si rovnako nasledujúce príkladové vety v predprítomnom čase _{(HAVE/HAS + tretí tvar slovesa)}:

He has lost his keys. – Stratil svoje kľúče. (= jeho kľúče sú TERAZ stratené)
The house has burnt. - Dom zhorel. (= dom je TERAZ zničený ohňom)
My cas has broken down. - Moje auto vypovedalo službu. (= auto je TERAZ pokazené)

Z vysvetlenia vyššie už vieme, že ak sa tieto deje odohrali v minulosti – navyše aj v slovenskom preklade ich vyjadríme práve pomocou minulého času (Stratil svoje kľúče. ⁄⁄ Dom zhorel. ⁄⁄ Moje auto vypovedalo službu.), ale ich následky zasahujú do prítomností (je to TERAZ stratené, dom je TERAZ zničený ohňom, auto je TERAZ pokazené), na vyjadrenie takýchto dejov (bez poskytnutia podrobnejších informácií) používame v angličtine čas predprítomný. Nezabúdajte ale, že ak by sme naopak chceli zdôrazniť, KEDY / KDE / PREČO sa niečo STALO (o deji by sme poskytli bližšie informácie), predprítomný čas by sme nepoužili, pretože informácie zdôrazňujúce miesto (KDE sa niečo stalo), čas (KEDY sa niečo stalo), príčinu (PREČO sa niečo stalo) sa nevzťahujú k prítomnosti, nič súčasného pomocou nich nevyjadrujeme:

He lost his keys in the supermarket in the city centre. - zdôrazňujeme KDE sa to stalo
The house burnt because of his daughter. - zdôrazňujeme PREČO (kvôli komu) sa to stalo
My cas broke down yesterday. - zdôrazňujeme KEDY sa to stalo

Rozdiel medzi predprítomným a minulým časom si môžeme rozanalyzovať rovnako aj na dvojici nasledujúcich viet:

Peter has lost his umbrella – he doesn′t know when. – predprítomný čas → hovoríme o tom, čo je TERAZ a TU (oznámenie má prítomný charakter)
- pri preklade do slovenčiny sme použili minulý čas (“Peter stratil svoj dáždnik…”), keďže v slovenčine predprítomný čas neexistuje
Doslovný preklad (ktorý zvyčajne nepoužívame, slúži nám totiž iba na lepšie pochopenie predprítomného času) by mohol byť: “Peter má stratený (svoj) dáždnik…” a ako vidíme, práve tento preklad nám najlepšie zachycuje prítomný charakter deja (čo je TU a TERAZ)

Peter lost his umbrella in London last month. - minulý čas → hovoríme o tom, čo BOLO V MINULOSTI – VTEDY (minulý mesiac) a TAM (v Londýne), preto použijeme minulý čas

Porovnajte rovnako!


I lost my keys yesterday. It was terrible!	I‘ve lost my keys! I can’t get into my house (now).

Ďalšie príklady:

I have bought a new hat. – Kúpil som si nový klobúk.
(= Nevravíme kedy sme ho kúpili, ale po kúpe sa situácia zmenila, TERAZ tu klobúk je, môžete si ho vyskúšať alebo sa naň pozrieť – opäť vyjadrujeme niečo o prítomnosti)
Have you had your dinner? - Už si obedoval
(= Zaujímame sa, či sa osoba v minulosti naobedovala a ak áno tak tento dej ovplyvňuje to, či JE / NIE JE TERAZ osoba hladná. Túto otázku by sme doslovne mohli interpretovať ako “Nie si TERAZ hladný?”, čo je praktický dôsledok nejakého deja z minulosti na prítomnosť)
What beautiful flowers! Who has brought them? – Aké nádhere kvety! Kto ich priniesol?
(= Aktuálne na kvety reagujeme, následky deja (prinesenie kvetov) zasahujú do prítomnosti (kvety sú tu a teraz). Nezaujíma nás doba nákupu, ale že sú TERAZ tu, preto použijeme predprítomný čas)
I am not hungry. I have eaten a slice of bread. - Nie som hladný. Zjedol som krajec chleba.
(= TERAZ nie som hladný. Prečo? Pretože následok minulého deja (jedenie chleba) má následok v prítomnosti / zasahuje do prítomnosti (z tohto dôvodu nie som TERAZ a TU hladný). Nezaujíma nás presná doba a konkrétne miesto jedla, preto použijeme predprítomný čas)

_{Nezabúdajte, že ak by sme naopak chceli zdôrazniť, KEDY / KDE / PREČO sa niečo STALO, predprítomný čas by sme nepoužili, pretože informácie zdôrazňujúce miesto (KDE sa niečo stalo), čas (KEDY sa niečo stalo), príčinu (PREČO sa niečo stalo) sa nevzťahujú k prítomnosti, nič súčasného pomocou nich nevyjadrujeme.}

➁ ŽIVOTNÁ SKÚSENOSŤ ⇒ “už dosiahnuté ciele / výsledky / (ne)úspechy, …”

Prostredníctvom predprítomného času jednoduchého rovnako vyjadrujeme naše životné skúsenosti – čo sme za celý svoj život zažili, vyskúšali, urobili, prípadne popisujeme doposiaľ dosiahnuté výsledky, resp. to, čo sme UŽ urobili alebo EŠTE neurobili. V takýchto vetách vyjadrujeme to, k čomu za nášho života (prípadne za života niekoho iného, kto ešte žije) došlo, prípadne vôbec nikdy nedošlo, ale stále sa to ešte môže zmeniť (keďže osoba stále žije). V týchto situáciách sa jedná o otvorenú prítomnosť – to, čo sa stalo / nestalo je len súčasný stav, nie niečo čo už je nenávratne preč.

I have never been to Paris. - Nikdy (od narodenia do teraz) som nebol v Paríži.
Have you ever been to Spain? – No, I haven’t been to Spain yet. – Otázka znie, či ste vôbec niekedy za celý svoj život (od narodenia až doteraz) boli v Španielsku. V odpovedi zmieňujeme, že sme tam za celý svoj život nikdy neboli. Až do tejto chvíle sme Španielsko nenavštívili.

Pozrime sa spoločne na ďalšiu situáciu. Ak by sme v angličtine povedali vetu “I have done it yesterday.”, v podstate by sme tým doslovne vyjadrili “urobil som to včera od narodenia do teraz”. Takto zostavená veta, ako isto uznáte, neznie veľmi prirodzene. Buď sme danú činnosť dokončili včera, alebo chceme povedať, že sme ju už (vôbec) niekedy (počas nášho života) vykonávali, ale nie oboje dohromady. Jednoduché pravidlo, ktoré si môžete zapamätať, je: Nikdy nepoužívajte predprítomný čas s konkrétnym dátumom alebo časom v minulosti. Namiesto toho použijeme jednoduchý minulý čas.

Predprítomný čas teda používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa už niekedy v minulosti odohrali, ale ešte stále sa môžu odohrať v budúcnosti. Prečo sa môžu odohrať?

Časové obdobie, na ktorom sa dej už predtým odohral ešte neskončilo (hovoriaci ho považuje za neukončené). Dej sa mohol v minulosti v neukončenom časovom obodobí odohrať, a to nie len raz. Inak povedané, predprítomný čas používame vtedy, ak sa dej, ktorý už niekedy prebehol môže zopakovať a uskutočniť znova (čas nie je ukončený, aktér deja žije apod.)

V opačnom prípade, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa v minulosti odohrali a už sa viac zopakovať/ odohrať nemôžu (čas deja je ukončený, aktér deja zomrel apod.), používame minulý čas.

Všimnite si!

I′ve been to Mexico many times. (= stále žijem, môj život stále trvá, preto je možné, že sa do Mexika ešte môžem dostať)
J.K. Rowling has written a lot of books. (= spisovateľka stále žije, stále môže niečo napísať)

Všimnite si nasledujúce príklady:

I have read the book twice. – Čítal som tú knihu dvakrát (od narodenia do teraz).

Ako sme si vysvetlili vyššie, ak nie je vo vete alebo v kontexte začiatok deja bližšie špecifikovaný, je vetou typicky myslené, že hovoríme o neukončením období “od narodenia” a končiacom súčasným okamihom. Táto informácia je na tejto neukončenej časovej priamke menná. Toto je aktuálny počet mojich sledovaní filmu. Ale o týždeň to môže byť inak. Nič mi v tom nebráni, aby som si knihu prečítal ešte raz.

Na všetky uvedené príklady vyššie si stačí položiť jednoduchú otázku: “Je už tá informácia nemenná?” Podľa odpovede vieme hneď určiť, či je potrebné použiť predprítomný alebo mimulý čas.

I bought a new book last month.
I bought a new book for £20.

Skutočnosť, že som si kúpil novú knihu minulý mesiac, že som si ju kúpil za 20 dolárov sa už nikdy nezmení. Minulý mesiac považujeme za ukončené časové obdobie; situácia sa počas tohto obdobia už nemôže (po)zmeniť, odohrať apod.

Porovnajte!

J. K. Rowling wrote her first book in 1971. (Kedy? V roku 1971 = čas je uvedený; ukončené obdobie)
J. K. Rowling has written a lot of books. (Kedy? Nevieme. Presný čas nie je spomenutý. Nie je spomenuté ani to, kedy sa dej skončil (vo vete nie je nijaké príslovkové určenie času), avšak schopnosť deja odohrať sa je je evidentná. Autorka žije, stále môže napísať ďalšie knihy.)

Všimnite si! Predstavte si, že sa rozprávate s kamarátkou. Poviete jej, že ste si kúpili včera nové tričko. Na tejto časovej priamke “včerajška”, ktorú sme vo vete vyjadrili príslovkovým určením “yesterday”, sa z pohľadu dneška už tento dej “nakupovania” pozmeniť nemôže. Jedná sa totiž o uzavreté časové obdobie – včerajšok je už z pohľadu dneška preč. Vy si už nemôžete kúpiť ďalšie tričko. Toto je dokonalý priestor pre použitie minulého času. Ak napr. dnes konštatujem, že včera som si dal kávu, dej sa na tejto časovej priamke “včerajška” odohral a ukončil.Deje vyjadrené minulým časom nemajú spojitosť s prítomnosťou. Včerajšok sa ukončil odbitím polnoci a tak nakupovanie alebo kávu, o ktorej sme vyššie hovorili pripisujeme na časovú priamku ukončeného obdobia. Toto je jedna zo základných čŕt minulého jednoduchého času.Nie je však pravda, že vždy, ak vo vete nie je presný čas používame predprítomný čas. Podstatný je vždy KONTEXT, v ktorom sa nachádzame. Ak hovoríme o minuloročnej dovolenke, nemusíme v každej vete použiť príslovkové určenie, ktoré je typické pre minulý čas a aj napriek tomu vo vete použijeme minulý čas, lebo z kontextu je jasné, že ide o ukončený dej. Ako sme vyššie spomenuli, príslovkové určenie času vo vete nemusí byť vôbec vyjadrené, ak je známe z kontextu. Hovoriaci aj poslucháč poznajú okolnosti deja (kedy sa odohral), poprípade to je všeobecne známy fakt:

George Gordon Byron was a poet. – príslovkové určenie času sa vo vete nenachádza, ale my vieme, že Byron je mŕtvy (je to fakt, s ktorým je väčšina populácie oboznámená, keďže hovoríme o najznámejšom anglickom básnikovi); obdobie jeho života je teda ukončené; táto veta je konštatovaním z histórie – minulosti, preto použijeme minulý čas

Shakespeare wrote a lot of sonnets. – príslovkové určenie času sa vo vete nenachádza, ale my vieme, že Shakespear je mŕtvy (je to fakt, s ktorým je väčšina populácie oboznámená); teda obdobie, kedy by sa terajší počet jeho sonetov mohol pozmeniť považujeme za ukončené (ukončila ho jeho smrť)

A: “What did you do last night?”
B: “I met some friends and we went to see a film.” – čas vo vete nie je, no my vieme z kontextu (predošlej otázky), že opisujeme dej už počas ukončeného časového obdobia (last night)

We met Karel Kryl. – už ho nemôžeme stretnúť, pretože zomrel, rovnaká situácia ako so Shakespearom; ak by sme obdobie za ukončené nepovažovali, stále by trvalo, Kryl by bol ešte nažive, použili by sme predprítomný čas.

➂ DEJ TRVAJÚCI DO PRÍTOMNOSTI ⇒ “činnosť, ktorá začala v minulosti a pokračuje (až) do prítomnosti”

Vyššie sme si uviedli, že jedno z možných použití predprítomného času sú situácie, kedy hovoríme o dejoch, ktoré sa už niekedy v minulosti odohrali, ale ešte stále sa môžu odohrať v budúcnosti. Časové obdobie, na ktorom sa dej už predtým odohral neskončilo (hovoriaci ho považuje za neukončené). V tejto časti na toto použitie nadviažeme a vysvetlenie, ktoré sme si vyššie ilustrovali na rôznych príkladoch nižšie (ešte čiastočne) doplníme.

Zapamätajte si, že predprítomný čas sa používa rovnako pre opis dejov, ktoré trvajú od minulosti až doposiaľ. Môže sa samozrejme jednať aj o dej, ktorý sa od minulosti až do súčasnosti pravidelne opakuje. Čas slovesného deja je v takom prípade vo vete často určený príslovkovým určením, ktoré zahrňuje aj prítomnosť – je to teda čas, ktorý ešte trvá, ktorý sa ešte neskončil (ako ilustruje obrázok nižšie):

V týchto prípadoch sa dej často začal v minulosti a doteraz neskončil - deje začali v minulosti, ale stále ešte trvajú a prebiehajú teda aj v prítomnosti. Ak časový výraz vo vete naznačuje ukončené obdobie, používame minulý čas. Ak naznačuje obdobie neukončené, používame predprítomný čas.

Prezrite si niekoľko príkladov:

It didn’t snow yesterday. – YESTERDAY (= ukončené obdobie)
It was very hot last week. – LAST WEEK (= ukončené obdobie)
I was very patient when I was a child. – WHEN I WAS A CHILD (= ukončené obdobie)
She did her homework five minutes ago. – FIVE MINUTES AGO (= ukončené obdobie)
He kissed me on Monday. – ON MONDAY (= ukončené obdobie)

(Pozn.: Do modrého obdĺžnika v obrázkoch si môžete dosadiť aj iné časové údaje ako v nasledujúcich vetách.)

Všimnite si, že ak hovoríme o ukončenom časovom období, ktoré v sebe nezahŕňa prítomnosť (hovoríme o nejakom časovom období, ktoré trvalo od nejakého času v minulosti a aj v nejakom momente v minulosti toto obdobie aj skončilo), vo vete použijeme minulý čas.

It hasn’t snowed today. – TODAY (= neukončené obdobie – dnešok stále trvá)
Sarah hasn’t done very well so far. – SO FAR (= neukončené obdobie)
I haven’t seen Lisa this afternoon. – THIS AFTERNOON (= neukončené obdobie)

S časovými výrazmi “today, this morning, this afternoon, this evening, this week, this month, this year, this century ” atď. používame:

» predprítomný čas vtedy, ak toto obdobie považujeme za neukončené; situácia sa počas tohto obdobia môže (po)zmeniť, odohrať a pod.

» minulý čas vtedy, ak toto obdobie považujeme za ukončené; situácia sa počas tohto obdobia už nemôže (po)zmeniť, odohrať a pod.

Ako tomu máte rozumieť? Vezmime si napr. časový výraz “this morning “. Predprítomný čas môže byť totiž použitý s časovým výrazom “this morning ” len do jednej popoludní, pretože potom sa “this morning ” končí a mení sa na ukončené časové obdobie a pre deje, ktoré sa v ňom objavili musíme použiť minulý čas.

(povedané o 11. doobeda): Have you seen John this morning ? _{- predprítomný čas}
(povedané o 2. poobede): Did you see John this morning ? _{- minulý čas}

Podobne, obdobie “this afternoon ” končí okolo piatej hodiny poobede.

(povedané o 4. poobede): I haven’t seen John this afternoon . _{- predprítomný čas}
(povedané o 6. poobede): I didn’t see John this afternoon . _{- minulý čas}

Ako vo vete bližšie špecifikujeme isté časové obdobie, počas ktorého dej, ktorý začal v minulosti a doteraz neskončil, trvá? Na označenie začiatku deja sa pred príslovkovým určením často používa predložka SINCE a na označenie časového úseku predložka FOR. Viac sa dozviete v samostatnom učive po kliknutí TU.

MINULÝ ČAS vs. PREDPRÍTOMNÝ ČAS

ČASOVÝ ÚDAJ

Minulý čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa odohrali v určitom čase v minulosti, ktorý je vo vete priamo uvedený, všeobecne známy, nepriamo vyjadrený alebo z kontextu jasný.

J. K. Rowling wrote her first book in 1971. (Kedy? V roku 1971 = čas je uvedený)

Predprítomný čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa odohrali v neurčitom čase v minulosti. Presný čas je v tomto prípade neznámy alebo pre hovoriaceho nepodstatný, no obdobie, počas ktorého sa tieto deje mohli a ešte môžu odohrať považujeme za neukončené.

J. K. Rowling has written a lot of books. (Kedy? Nevieme. Presný čas nie je spomenutý. Autorka žije, stále môže napísať ďalšie knihy.)

Deje vyjadrené minulým časom nemajú spojitosť s prítomnosťou. Nie je však pravda, že vždy, ak vo vete nie je presný čas používame predprítomný čas. Podstatný je stále KONTEXT, v ktorom sa nachádzame. Ak hovoríme o minuloročnej dovolenke, nemusíme v každej vete použiť príslovkové určenie, ktoré je typické pre minulý čas a aj napriek tomu vo vete použijeme minulý čas, lebo z kontextu je jasné, že ide o ukončený dej. Ako sme si vyššie spomínali, príslovkové určenie času vo vete nemusí byť vôbec vyjadrené, ak je známe z kontextu, hovoriaci aj poslucháč vzájomne poznajú okolnosti deja (kedy sa odohral), poprípade to je všeobecne známy fakt.

Ak napr. povieme o Shakespearovi, že napísal Hamleta, rovnako nepoužijeme predprítomný čas, pretože osoba, o ktorej hovoríme je mŕtva (a to aj napriek tomu, že vo vete nemáme zverejnený presný čas).

Shakespeare wrote Hamlet.

UKONČENÉ / NEUKONČENÉ ČASOVÉ OBDOBIE

Minulým časom hovoríme o ukončenom časovom období.

He lived in New York for twenty years. (= už tam nežije, presťahoval sa alebo zomrel)
I was a truck driver for ten years. (= ako vodič nákladiaku už nepracujem)

Predprítomným časom hovoríme o dejoch, ktoré pokračujú od nejakého času v minulosti až doteraz (= neukončené časové obdobie).

He has lived in New York for twenty years. (= stále tam žije)
I’ve been a truck driver for ten years. (= ešte stále pracujem ako vodič nákladiaku)

UKONČENÉ / NEUKONČENÉ ČASOVÉ OBDOBIE – ČASOVÉ VÝRAZY

Minulý čas používame vo vetách, kde časový výraz uverejnený vo vete naznačuje ukončené obdobie. Dej sa na takomto časovom období nemôže odohrať znova.

Did you meet him this morning? - obdobie THIS MORNING už skončilo, je napr. popoludnie, večer a teda dej sa počas daného obdobia nemôže znova odohrať / pozmeniť

Predprítomný čas používame vo vetách, kde časový výraz uverejnený vo vete naznačuje neukončené obdobie. Dej sa na takomto časovom období môže odohrať znova.

Have you met him this morning? – obdobie THIS MORNING ešte neskončilo, teda ešte stále je RÁNO a teda dej sa počas daného obdobia môže znova odohrať / pozmeniť

MOŽNOSŤ DEJA ODOHRAŤ SA

Minulý čas používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa v minulosti odohrali a už sa viac zopakovať nemôžu (čas je ukončený, aktér deja zomrel apod.)

She once spoke to Karel Kryl. (= už sa s ním nemôžem porozprávať, zomrel)

Predprítomný čas používame naopak, ak sa dej, ktorý už niekedy prebehol môže zopakovať a uskutočniť znova (čas nie je ukončený, aktér deja žije apod.)

She has spoken to J. K. Rowling. (= ešte sa s ňou môžem porozprávať, stále žije).

SUBJEKTÍVNY POHĽAD NA DEJ

Hovoriaci sa môže niekedy na základe aktuálnej situácie rozhodnúť, či v niektorých situáciach použije minulý čas alebo predprítomný čas.

Minulý čas používame, ak hovoriaci nevníma spojitosť medzi dejom a prítomnosťou (udalosť je od prítomnosti vzdialená časovo alebo miestne).

I lost my wallet at school. (= hovoriaci vníma udalosť ako vzdialenejší dej, čo sa času alebo miesta týka)

Predprítomný čas používame naopak, ak hovoriaci vníma spojitosť s prítomnosťou (udalosť nie je od prítomnosti vzdialená časovo alebo miestne).

I have lost my wallet at school. (= hovoriaci vníma udalosť ako aktuálny dej, čerstvý dej a je napr. blízko školy)

VÝSLEDOK DEJA

Minulý čas používame vtedy, ak dej, ktorý prebehol v minulosti nemá dopad na prítomnosť – na prítomnosť nemá žiadne následky.

I broke my hand but it’s fine now. (= udalosť v minulosti)

Predpítomný čas používame vtedy, ak dej, ktorý prebehol v minulosti má dopad na prítomnosť – vidíme jeho následky.

I’ve broken my hand. (= stále ju nemám vyliečenú, ešte stále sa mi zotavuje)

Porovnajte:

The supermarkets have just opened. (= TERAZ sú otvorené) – predprítomný čas nám hovorí niečo ohľadom prítomnosti
The supermarkets opened last month. They’re doing well. – minulý čas s presným časovým údajom v minulosti (= LAST MONTH)
The supermarkets opened last month. Then they closed again five weeks later. – minulý čas nám nehovorí nič ohľadom prítomnosti

PREDPRÍTOMNÝ ČAS vs. PRÍTOMNÝ ČAS

Hlavný rozdiel medzi prítomným časom a predprítomným časom je v tom, či sa dej týka iba prítomnosti alebo má dej istú súvislosť s minulosťou.

I am a waiter. – Som čašník. (= touto vetou popisujeme iba aktuálne dianie)
I have been a waiter for five years. – Som čašníkom už 5 rokov. (= touto vetou popisujeme aj aktuálny stav, ale zohľadňujeme pri tom aj trvanie deja spojené s minulosťou)

I only know John by sight. – Poznám Johna iba z videnia. (= konštatujem iba prítomnosť)
I have known John for years. – Poznám Johna už roky. (= pri konštatovaní prítomnosti zohľadňujem minulosť)

~~We are working / work for the BBC since 2005.~~
~~We are working / work for the BBC for over ten years.~~
We have been working / have worked for the BBC since 2005 / for over ten years.

Pomohol vám tento článok?

Potom neváhajte vyskúšať online jazykovú školu LANGEM z produkcie autorov tejto stránky! Ešte prepracovanejší obsah s garanciou tej najvyššej medzinárodnej kvality! Viac info na www.langem.sk alebo nižšie vo videu.

_{Použitá literatúra:}

_{- Raymond Murph: Essential Grammar in Use (second edition), Cambridge University Press, 2006}
_{- Mgr. Vít Marek. Předpřítomný čas #2: Něco je jinak [online] Publikované 31.05.2010. Dostupné z < helpforenglish.cz >}
_{- Jakub Marian. Rozdíl mezi předpřítomným a minulým časem v angličtině [online] [citované 27.10.2017]. Dostupné z < https://cz.jakubmarian.com/rozdil-mezi-predpritomnym-a-minulym-casem-v-anglictine/ >.}

Minulý čas jednoduchý (past simple)

Marek Karafa — Thu, 17 Apr 2014 22:57:31 +0000

Obtiažnosť:

Zaujímajú vás základné pravidlá použitia, základná stavba, či iné zaujímavosti týkajúce sa minulého jednoduchého času (past simple). Čítajte teda tento článok.

Základná stavba

KLADNÁ VETA

Podmet + minulý čas plnovýznamového slovesa

I, you, he, she, it, we, they + played / wrote / did.

I played tennis with my friends yesterday.

ZÁPORNÁ VETA

Podmet + pomocné sloveso DID + záporný výraz NOT + plnovýznamové sloveso (DID NOT vytvára skrátený tvar DIDN’T)

I, you, he, she, it, we, they + did not/didn’t + play / write / do.

I didn’t play tennis with my friends yesterday.

OTÁZKA

Pomocné sloveso DID + podmet + plnovýznamové sloveso

Did + I, you, he, she, it, we, they + play / write / do?

Did you play tennis with your friends yesterday?

DID sa ako pomocné sloveso používa, či už v zápore alebo otázke pri všetkých osobách. Nie je to ako v prítomnom čase, kedy pri tretej osobe namiesto pomocného slovesa DO používame pomocné sloveso DOES.

DIDN’T je skrátenou formou DID NOT. K zmene významu vo vete nedochádza:

I did not play basketball. = I didn’t play basketball.

POZOR! V otázke a zápore sa už sloveso v minulom čase nenachádza!

Did you ~~went~~ …? → Did you go…?
I didn’t ~~went~~ … → I didn’t go…

Niekedy tvoríme otázku aj bez použitia pomocného slovesa DID. Porovnajte:

Who told you? (Kto ti to povedal?)
Who did you tell? (Komu si to povedal?)

O tomto jave sa viac dočítate v samostatnom článku: Otázky na podmet (subject question)

Minulé tvary slovies delíme do dvoch skupín:

PRAVIDELNÉ – tvoria sa pridaním koncovky -ED k infinitívu slovesa
- stop → stopped
- finish → finished
- play → played

NEPRAVIDELNÉ – neexistujú logické pravidlá, podľa ktorých ich tvoríme, musíme sa ich naučiť
- buy → bought
- make → made
- see → saw

Použitie

UKONČENÝ DEJ

Ak hovoríme o UKONČENOM DEJI v minulosti, ktorý sa stal v určitom čase. Tento čas je vo vete priamo vyjadrený príslovkami alebo príslovkovými určeniami, ktoré používame pre minulý čas alebo je tento čas známy z kontextu rozprávania, či inak nepriamo naznačený.

Čas môžeme vo vete vyjadriť:

uvedieme presný čas (napr. deň / týždeň / mesiac): at seven o’clock, yesterday, last month / year / week …
uvedieme deň: On Monday …
uvedieme storočie: in the 18th century …
frázy s AGO: 5 days ago … (Viac sa o predložke AGO dočítate v samostatnom článku: TU)

At last the train arrived.
They went to Rome yesterday.
He visited his brother last night.

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE NAZNAČUJE UKONČENÚ DOBU

Predstavte si, že sa rozprávate s kamarátkou. Poviete jej, že ste si včera kúpili nové tričko. Na tejto časovej priamke, ktorú ste vo vete vyjadrili – “včerajšok”, z pohľadu dneška sa už tento dej “kupovania” pozmeniť nemôže. Vy si už nemôžete kúpiť ďalšie tričko. Toto je dokonalý priestor pre použitie minulého času. Ak napr. dnes konštatujem, že včera som si dal kávu, dej sa na tejto časovej priamke “včerajška” odohral a ukončil.

Deje vyjadrené minulým časom nemajú spojitosť s prítomnosťou. Včerajšok sa ukončil odbitím polnoci a tak nakupovanie alebo kávu, o ktorej sme vyššie hovorili pripisujeme na časovú priamku ukončeného obdobia. Toto je jedna zo základných čŕt minulého jednoduchého času.

Ako sme si vyššie spomínali, príslovkové určenie času vo vete nemusí byť vôbec vyjadrené, ak je známe z kontextu, hovoriaci aj poslucháč vzájomne poznajú okolnosti deja (kedy sa odohral), poprípade to je všeobecne známy fakt:

Shakespeare wrote a lot of sonnets. - čas vo vete nie je, ale my vieme, že Shakespear je mŕtvy (je to fakt, s ktorým je väčšina populácie oboznámená) - teda obdobie, kedy by sa terajší počet jeho sonetov mohol pozmeniť považujeme za ukončené (ukončila ho jeho smrť)

We met Karel Kryl. – už ho nemôžeme stretnúť, pretože zomrel, rovnaká situácia ako so Shakespearom

Pozn. Ak by sme obdobie za ukončené nepovažovali, stále trvá, použili by sme predprítomný čas. Viac sa o tom dočítate TU.

DEJE, KTORÉ UVÁDZAME V TAKOM PORADÍ AKO SA STALI

Minulý čas jednoduchý rovnako používame vtedy, ak hovoríme o sérii ukončených dejov, ktoré uvádzame za sebou presne tak, ako sa v skutočnosti odohrali.

She kissed him, closed the door and left the country.
I arrived home early in the morning. First I had breakfast, and then I went to bed.

VŠEOBECNÉ PRAVDY A FAKTY OHĽADOM MINULOSTI

Ak hovoríme o všeobecných pravdách, ktoré v minulosti platili, či ohľadom rôznych faktov, používame minulý čas jednoduchý.

Noami James didn’t become popoular until the 1970s.
Kitchens were very simple a hundred years ago.

PRAVIDELNE SA OPAKUJÚCE DEJE (= ZVYKY)

Ak hovoríme o zvykoch, ktoré sme mali v minulosti, používame rovnako minulý čas jednoduchý. Pri zvykoch zvyčajne vo vete používame aj príslovkové určenie času (napr. every day, when I was child…apod.)

When George was young, he always walked to school.

When he was abroad, ~~he was playing hockey every day.~~
When he was abroad, he played hockey every day.
He played hockey when he was child.

STAVY

Minulý čas jednoduchý používame rovnako so slovesami opisujúcimi stavy (pocity, postoje, vlastnosi, vzťahy). Medzi takéto slovesá patria napr.: adore / seem / understand / believe / exist / love / want / belong to / know / need …

~~I was needing~~ / ~~I was believing~~ / ~~We were knowing…~~
I needed .. / You believed .. / We knew…

Pozn. O stavových slovesách sa viac dočítate v tomto článku: Stavové a dynamické slovesá (stative and dynamic verbs)

NÁŠ TIP! Prečítajte si rovnako ďalšie súvisiace články:

MINULÝ ČAS (jednoduchý / priebehový) vs. PREDMINULÝ ČAS

Marek Karafa — Wed, 16 Apr 2014 02:13:02 +0000

Obtiažnosť:

Krátky článok venovaný menej pokročilým študentom, ktorý má za úlohu objasniť základný rozdiel medzi troma minulými časmi (past simple / past continuous / past perfect).

NÁŠ TIP! Skôr než začnete čítať tento článok, prečítajte si rovnako články zamerané čisto na: Minulý priebehový čas (past continuous) a Minulý čas jednoduchý (past simple). Následne si prezrite články: MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ vs. MINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ a Predminulý čas jednoduchý & Predminulý čas priebehový.

When Lisa arrived home, John did his homework.

Keď Lisa prišla domov, John si napísal svoje domáce úlohy.

MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ sme použili v oboch vetách. Prečo? Pretože MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ používame vtedy, ak chceme uviesť deje v takom poradí, v akom sa odohrali (jeden po druhom).

NAJPRV Lisa prišla domov, POTOM John začal písať jeho domáce úlohy.

When Lisa arrived home, John was doing his homework.

Keď Lisa prišla domov, John si práve robil svoje domáce úlohy.

V jednej vete sme použili MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ, v druhej vete naopak MINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ. Prečo? Tieto dva časy používame veľmi často v kombinácii (ako vidíme vyššie). V určitý okamih v minulosti istý dej PREBIEHAL. Prebiehajúci dej v angličtine často určujeme časovým určením (THIS TIME YESTERDAY, AT 6.30 …) alebo iným dejom, ktorý do UŽ prebiehajúceho deja vstúpil.

Pre DLHŠÍ (už prebiehajúci) dej používame MINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ a pre KRATŠÍ (náhle vstupujúci) dej používame MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ.

Dej vyjadrený MINULÝM ČASOM PRIEBEHOVÝM začal EŠTE PRED dejom vyjadreným časom JEDNODUCHÝM. Rovnako si treba uvedomiť, že tento DLHŠÍ dej prebiehal i počas toho ako nastal KRATŠÍ dej.

NAJPRV začal John písať svoje úlohy a písal ich aj počas toho ako prišla Lisa. V momente, keď Lisa prišla, tento dej PREBIEHAL. Lisa ho teda videla úlohy robiť.

When Lisa arrived home, John had done his homework.

Keď Lisa prišla domov, John už mal úlohy napísané.

V jednej vete sme použili MINULÝ ČAS, v druhej vete naopak PREDMINULÝ ČAS. Prečo? Ak chceme v minulosti upresniť a ujasniť, že istý dej sa neodohral chronologicky za predošlým, ale že sa odohral ešte PRED ním, musíme použiť PREDMINULÝ ČAS.

Poradie viet v anglickej vete, nezodpovedá presnej skutočnosti ako tieto deje prebehli. PREDMINULÝ ČAS nám bližšie určí, ktorý dej začal / prebehol a celý sa UKONČIL než začal iný dej.

Ak chceme hovoriť o všetkom, čo sa dejovo stalo a aj ukončilo pred LISA ARRIVED HOME, musíme použiť PREDMINULÝ ČAS.

NAJPRV John napísal úlohy, POTOM prišla LISA. Johna úlohy písať nevidela. Tento dej prebehol a ukončil sa ešte PRED jej príchodom.

Porovnajte:

When I got to the cinema, the film started. (NAJPRV som prišiel do kina, POTOM začal film.)
When I got to the cinema, the film had started. (NAJPRV začal film, POTOM som prišiel do kina ja.)

Otestujte sa:

Test: MINULÝ ČAS (jednoduchý / priebehový) vs. PREDMINULÝ ČAS

Please wait while the activity loads.
If this activity does not load, try refreshing your browser. Also, this page requires javascript. Please visit using a browser with javascript enabled.

If loading fails, click here to try again

Question 1

Lisa had had lunch when John arrived.

A	John arrived and then Lisa had lunch.
B	Lisa had lunch and then John arrived.

Question 2

I did my homework afer I had eaten my lunch.

A	I ate my lunch and then I did my homework.
B	I did my homework and then I ate my lunch.

Question 3

When Lisa arrived home, John ___________ his homework. (= past action which occured before another action or before a stated past time) ≈ OCCUR - stať sa, odohrať sa

A	did
B	was doing
C	had done

Question 4

When Lisa arrived home, John ___________ his homework. (= action in the middle of happening at a stated time)

A	did
B	was doing
C	had done

Question 5

When Lisa arrived home, John ___________ his homework. (= past action which happened one after the other)

A	did
B	was doing
C	had done

There are 5 questions to complete.

MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ vs. MINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ

Marek Karafa — Mon, 14 Apr 2014 18:51:26 +0000

Obtiažnosť:

MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ (past simple) vs. MINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ (past continuous) – rozdiely medzi dvoma základnými minulými časmi. V tomto článku si ich prehľadne a jasne porovnáme.

MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ vs. MINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ

MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ opisuje ukončený dej v minulosti, ktorý (celý) prebehol v určitom momente. Na dej sa teda pozeráme ako na určitý BOD na časovej osi.

Inak povedané, minulý čas jednoduchý nám pomáha vyjadriť, že sme jednoducho niečo UROBILI, pričom o danej činnosti hovoríme ako o niečom, čo sa jednoducho STALO (nie dialo) alebo čo PREBEHLO (nie prebiehalo) a následne bolo akoby “po všetkom”.

MINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ neopisuje celý, ukončený dej v minulosti, ale iba určitý minulý dej v priebehu v danom momente. Dôraz kladieme na priebeh činnosti. V slovenčine používame nedokonavý vid. (napr. odniesť, skákať, kresliť). Na dej sa pozeráme ako na určitú DOBU na časovej osi.

Inak povedané, minulý čas priebehový nám pomáha vyjadriť, že sme niečo robili nejakú dlhšiu dobu, čím navyše chceme zdôrazniť, že to nebola len jednorazová činnosť, ktorá bezprostredne rýchlo prebehla (ako je tomu pri minulom čase jednoduchom), ale naopak že to bola činnosť, ktorá nám zabrala istý čas. Všimnite si, že minulý čas priebehový väčšinou používame vtedy, keď má sloveso v slovenčine vid nedokonavý (napr. nosiť – nie odniesť, skákať – nie skočiť, kresliť – nie nakresliť), hovoríme teda čo sme ROBILI, nie čo sme UROBILI.

We visited the St. Elisabeth Cathedral when we were in Košice. (= …navštívili sme …)
This time last year, we were flying to Košice. (= …leteli sme…)

About ten centimetres of snow fell during the night. = Okolo desať centimetrov snehu napadlo počas noci.
The snow was falling all night. = Sneh padal celú noc.

MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ používame vtedy, ak jeden ukončený dej nasleduje po ďalšom (neprebiehajú súbežne spoločne).

MINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ používame vtedy, ak sú vo vete približne dva rovnaké deje, ktoré spoločne prebiehajú.

I got up, had breakfast and went to school. (= 1. dej – vstal som, 2. dej naraňajkoval som sa, 3. šiel som do školy) – jeden dej nasleduje po druhom tak, ako sa odohrali

While I was having breakfast, she was watching TV. (= ja som raňajkoval a súbežne s týmto dejom prebiehal iný dej – ona pozerala TV)

MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ používam rovnako vtedy, ak hovoríme o stálych (väčšinou dlhotrvajúcich) dejoch.

MINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ používame naopak vtedy, ak sa jedná o deje prechodné.

He lived with his parents all his life. - stály dej, žil s nimi nastálo – celý jeho život (= all his life) (! NIE ~~He was living with his parents all his life.~~)

He was living with his parents during the winter of 1999. – dej je dočasný, s rodičmi nežil nastálo, ale iba počas zimy roka 1999 (= during the winter of 1999)

Pozn. V prípade pri prechodných dejoch môžeme použiť aj minulý čas jednoduchý. (He lived…)

MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ používame pre hlavné deje príbehu, nie jeho pozadie. Sú to väčšinou kratšie deje v príbehu, ktoré do dlhšieho deja vyjadreným minulým časom priebehovým vstupujú.

MINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ používame pre opis pozadia príbehu. Je to zvyčajne dlhší dej v príbehu, ktorý je náhle prerušený kratším dejom.

He was smiling at me when it began to rain.

I was watching TV when they arrived. - MINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ opisuje dlhší dej (watching), MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ opisuje kratší dej /ktorý celý prebehol/ (arrived). Kratší dej vstupuje do dlhšieho deja.

Zhrňme si to!

Minulý priebehový čas používame s minulým časom jednoduchým vtedy, ak sa počas dlhšieho deja, ktorý bol v priebehu, odohral iný, kratší dej. Kratší dej môže prebiehajúci dej narušiť alebo úplne zastaviť. Kratší (jednorazový) dej, ktorý vo vete vyjadrujeme pomocou jednoduchého minulého času, narúša dlhší, (už) prebiehajúci dej, ktorý vo vete vyjadrujeme pomocou minulého priebehového času.

What was he doing when they arrived. – He was watching TV. (= MINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ vyjadruje dej, ktorý sa sa začal odohrávať pred dejom vyjadreným minulým časom) – TV pozeral už pred ich príchodom, resp. v čase ich príchodu bol dej pozerania TV v priebehu

What did he do when they arrived. – He turned the TV on. (= MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ vyjadruje poradie dejov tak ako sa odohrali chronologicky – opisuje deje tak ako sa odohrali jeden za druhým) – TV zapol až po ich príchode, resp. v čase ich príchodu TV ešte nepozeral

Pre DLHŠÍ (už prebiehajúci) dej používame MINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ a pre KRATŠÍ (náhle vstupujúci) dej používame MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ.

Porovnajte:

PAST SIMPLE + ALWAYS = neutrálne vyjadrenie frekvencie deja = ako často sa dej dial? = vždy
PAST CONTINUOUS + ALWAYS = citovo zafarbené (negatívne) vyjadrenie ohľadom deja = dej sa dial vkuse / neustále = hovoriaci bol s dejom značne nespokojný

He always watched TV. (= He watched TV every day.)
He was always watching TV. (= He watched TV very often / too often.)

Namiesto ALWAYS sa v tomto význame s minulým priebehovým časom často používajú aj tieto príslovky – FOREVER, CONTINUALLY, CONSTANTLY.

Vyhnite sa MINULÉMU PRIEBEHOVÉMU!

V niektorých situáciach nie je prípustné použitie minulého priebehového času. Jedná sa hlavne o situácie, kedy:

1) PRAVIDELNE SA OPAKUJÚCE DEJE / STÁLE DEJE

~~When he was abroad, he was playing hockey every day.~~
When he was abroad, he played hockey every day.

Ak hovoríme o dejoch, ktoré sa v minulosti opakovali (boli našim zvykom), nepoužívame minulý priebehový, ale MINULÝ JEDNODUCHÝ ČAS.

Ak neporovnávame dlhší dej s kratším, dlhší dej nebol so žiadnym kratším dejom prerušený, v týchto vetách zvyčajne používame MINULÝ ČAS JEDNODUCHÝ. Tieto vety označujeme ako “stále deje”:

She worked in Bratislava for 10 years.

Pozn. Ak by sa jednalo iba o prechodný dej, minulý priebehový čas použiť môžeme.

2) STAVOVÉ SLOVESÁ

~~I was needing / I was believing / We were knowing…~~
I needed / I believed / We knew…

PRESENT CONTINUOUS nepoužívam zvyčajne so slovesami opisujúcimi stavy (pocity, postoje, vlastnosi, vzťahy). Medzi takéto slovesá patria napr.:

adore / seem / understand / believe / exist / love / want / belong to / know / need …

Pozn. O stavových slovesách sa viac dočítate v tomto článku: Stavové a dynamické slovesá (stative and dynamic verbs)

Predminulý čas jednoduchý & Predminulý čas priebehový

Marek Karafa — Mon, 24 Mar 2014 17:52:15 +0000

Obtiažnosť:

Predminulý čas jednoduchý (past perfect simple) a predminulý čas priebehový (past perfect continuous) – tvorba, použitie.

Predminulý čas jednoduchý (past perfect simple)

Základná stavba

KLADNÁ VETA

Podmet + pomocné sloveso HAD + tretí tvar plnovýznamového slovesa (HAD vytvára skrátený tvar ‘D)

I, you, he, she, it, we, they + had + seen

I had seen that film before.

ZÁPORNÁ VETA

Podmet + pomocné sloveso HAD + záporný výraz NOT + tretí tvar plnovýznamového slovesa (HAD NOT vytvára skrátený tvar HADN’T)

I, you, he, she, it, we, they + had + not + seen

I hadn’t seen that film before.

OTÁZKA

Had + podmet + tretí tvar plnovýznamového slovesa

Had + I, you, he, she, it, we, they + seen

Had you seen that film before?

Skrátený tvar pomocného slovesa s podmetom je ” ‘d “. Pozor však na rozdiel medzi ‘d = had a ‘d = would. Po had vždy nasleduje sloveso v treťom tvare. Po would nasleduje sloveso v základnom tvare. Porovnajte!

He‘d realised what was going on. = He had realised what was going on. He‘d do it. = He would do it.

Predminulý čas používame vtedy, ak chceme ujasniť, že dej, o ktorom hovoríme, prebehol ešte pred nejakým iným minulým dejom.

I knew I had forgotten my keys.

Ak sa nad predminulým časom zamyslíte, určite si položíte jednu dôležitú otázku. Ako by sa veta zmenila, ak by sme namiesto predminulého času použili obyčajný minulý čas. Pozrite sa na nasledujúci príklad:

1. When we arrived, the film had started.

2. When we arrived, the film started.

1. V prvej vete uvádzame, že keď sme prišli, film už bežal (začal pred našim príchodom). V tejto vete zdôrazňujeme to, že začiatok filmu sme napr. nevideli – začiatok sa odohral pred našim príchodom.

2. V druhej vete uvádzame, že sme najprv prišli a potom film začal. Minulý čas nám hovorí o tom, ako sa deje odohrali v chronologickom poradí (ako šli presne za sebou – jeden po druhom).

Predminulý čas používame pre ukončené deje, ktoré mali viditeľné výsledky v minulosti.

My mother was very happy because she had met him.

Predminulý čas používame rovnako so slovesami HOPE / INTEND / EXPECT, ak hovoríme o plánoch, ktoré neboli splnené / uskutočnené:

I had hoped to talk to him but he was not at home.

Predminulý čas môžeme použiť aj vo vetách, kde priamo uvádzame čas.

I got to work at six but John had arrived at five.

Porovnajte rovnako PRESENT PERFECT s PAST PERFECT:

The window is open. I have opened it.

The window was open. I had opened it.

Predminulý čas jednoduchý vs. minulý čas jednoduchý

1) Predminulý čas nepoužívame vtedy, ak hovoríme, že niečo jednoducho v minulosti (pred nejakým časom) prebehlo.

I am reading an interesting book. I borrowed it from the library yesterday. (! NIE ~~I had borrowed it from the library yesterday.~~) – nie je tu potreba použiť predminulý čas

2) Predminulý čas nepoužívame vtedy, ak popisujeme deje, ktoré sa odohrali jeden za druhým. Ak sa však nejaký z chronologického poradia vymaní, predminulý použiť môžeme.

My father got in the car, started the engine and looked at us.

Najprv nasadol do auta, potom ho naštartoval a neskôr sa na nás pozrel. – takto sa deje v skutočnosti odohrali.

Predstavme si inú situáciu: Prídeme do školy, tašku položíme na stôl, otvoríme ju, vybalíme si veci a v tom si všimneme, že sme kľúče nechali doma.

Všetky deje idú pekne za sebou, odohráva sa jeden dej za druhým, avšak dej “zabudnutia kľúčov” sa odohral pred všetkými ostatnými – preto pre tento konkrétny dej použijeme predminulý čas (…..I realized I had left my keys at home.)

3) Spojky AS SOON AS, WHEN, ONCE a ďalšie…

Tieto spojky používame vtedy, ak hovoríme o dejoch, ktoré sa udiali jeden po druhom. Predminulý čas v týchto vetách nie je potrebný, pretože sa v rozprávaní posúvame od jedného deja k druhému. Deje nasledujú v chronologickom poradí, z vety je to viditeľné:

After she wrote the letter, she went out.

V týchto vetách však môžeme použiť aj predminulý čas bez výraznej zmeny vo význame:

After she had written the letter, she went out.

Ak je našim cieľom zdôrazniť, že dej vo vedľajšej vete nemá priamy súvis s dejom v hlavnej vete, je od deja v hlavnej vety oddelený / nie je na ňom závislý – používame predminulý čas.

After he had cleaned the car, he went for a walk for an hour.

Ak však chceme zdôrazniť, že druhý dej je výsledkom prvého, preferujeme použiť minulý čas jednoduchý pre oba deje:

Virginia Evans became famous after she published her work.

BY s predminulým časom

Predminulý čas používame často s BY + určitým časom, ak chceme vyjadriť, čo sa do danej doby stalo.

I had completed my studies by 2010.

BY sa nachádza často aj vo väzba BY THE TIME (THAT). Predminulý čas umiestňujeme do hlavnej vety, pričom hneď po BY THE TIME (THAT) sa používa minulý čas.

By the time we arrived, the film had already started.

Predminulý čas priebehový (past perfect continuous)

Základná stavba

KLADNÁ VETA

Podmet + pomocné sloveso HAD + BEEN + -ingový tvar plnovýznamového slovesa (HAD vytvára skrátený tvar ‘D)

I, you, he, she, it, we, they + had + been + waiting

I had been waiting long when he arrived.

ZÁPORNÁ VETA

Podmet + pomocné sloveso HAD + záporný výraz NOT + BEEN + -ingový tvar plnovýznamového slovesa (HAD NOT vytvára skrátený tvar HADN’T)

I, you, he, she, it, we, they + had + not + been + waiting

I hadn’t been waiting long when he arrived.

OTÁZKA

Had + podmet + BEEN + -ingový tvar plnovýznamového slovesa

Had + I, you, he, she, it, we, they + been + waiting

Had you been waiting long when he arrived?

1) Dej, ktoré prebiehal určitý dobu pred nejakým iným minulým dejom.

We had been waiting there for more than three hours when they finally arrived.
She had been working there for two years when she broke her leg.

2) Jeden dej viedol k inému deju

My legs hurt because I had been plaing football all day. - Aký dej viedol k stavu “bolesti nôh” – dej hrania futbalu

Rovnaké použitie nájdeme aj pri PRESEN PERFECT. Porovnajte:

My T-shirt IS dirty. I HAVE been working in the garden.
My T-shirt WAS dirty. I HAD been working in the garden.

3) Dôraz na trvaní deja

Ak dávame dôraz na čas, počas ktorého dej prebiehal používame predminulý čas priebehový.

Ak je pre nás výsledok / efekt deja dôležitejší, použijeme predminulý čas jednoduchý.

She‘d been working in the garden. She was dead tired. (= dôraz na trvaní deja)
She‘d worked in the garden. It looked great. (= dôraz na výsledku deja)

Ak hovoríme o tom ako dlho sa niečo dialo do nejakého bodu v minulosti, kladieme si teda otázku HOW LONG – používame predminulý čas priebehový.

Ak hovoríme o tom, koľko krát sa niečo udialo do nejakého bodu v minulosti, kladieme si teda otázku HOW MUCH / HOW MANY - používame predminulý čas jednoduchý.

She had been playing football for 3 hours when they arrived. (= for 3 hours…)
I‘d heard the result many times before. (= many times…)

Porovnajte PREDMINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ a MINULÝ ČAS PRIEBEHOVÝ:

When we came, they had been watching TV. (= prišli sme po tom, čo dopozerali TV → dej pozerania TV prebehol pred našim príchodom)

When we came, they were watching TV. (= prišli sme a oni práve pozerali TV → dej prebiehal počas toho ako sme prišli)