---

PRIAMA REČ (DIRECT SPEECH)	NEPRIAMA REČ (INDIRECT SPEECH / REPORTED SPEECH)
PRIAMU REČ používame vtedy, ak podávame niekoho prejav v presne tom znení, ako bol hovoriacim podaný – presne opakujeme hovoriaceho slová. Na uvedenie priamej reči používame úvodzovky (” “) Výrok reprodukujeme bez akejkoľvek zmeny.	NEPRIAMU REČ používame vtedy, ak chceme reprodukovať (prerozprávať) obsahovo presne, čo hovoriaci povedal, no nie podaním doslovného výroku (za použitia presných slov hovoriaceho). V nepriamej reči dochádza k zmene zámen i slovesných časov. Sloveso vo vete, ktorá uvádza výrok je zvyčajne v minulom čase. Výrok z priamej reči posúvame v nepriamej reči o jeden čas “naspäť”. Navyše, na uvedenie nepriamej reči nepoužívame úvodzovky (” “)
“I am happy.” “I am happy,” Fiona said. “I am happy,” said Fiona. Fiona said: “I am happy.”	“I am happy.” She said (that) she was happy.

Stavba vety

1. Uvádzacia veta (so slovesami ako SAY / TELL / ASK apod. zvyčajne v minulom čase)
2. Veta, ktorá samotný reprodukovaný výrok obsahuje.

reporting clause	reported clause
He said,	“I need your love.”
He said	he’ll help me.

Slovesá SAY / TELL v uvádzacích vetách

Nepriamu reč načastejšie uvádzajú slovesá SAY / TELL. Nie sú však jediné, no robia najväčšie problémy. V akých štruktúrach / väzbách sa používajú sa viac dočítate v tomto článku: Kameň úrazu #3 – SAY, TELL, TALK, SPEAK. Pri nepriamej reči je znalosť tejto dvojice veľmi dôležitá, preto si tento článok rozhodne dôkladne preštudujte.

---

Zmeny v nepriamej reči

Zmeny (slovesných) časov

Pri tvorbe nepriamej reči z priamej reči sa na sloveso po uvádzacej vete v minulom čase (napr. She told me that …) uplatní súslednosť časov. Výrok z priamej reči posúvame v nepriamej reči o jeden čas “naspäť”:

• prítomný čas jednoduchý → minulý čas jednoduchý
• prítomný čas priebehový → minulý čas priebehový
• predprítomný čas jednoduchý → predminulý čas jednoduchý
• predprítomný čas priebehový → predminulý čas priebehový
• minulý čas jednoduchý → predminulý čas jednoduchý
• minulý čas priebehový → predminulý čas priebehový
• budúci čas s “WILL” → would
• be going to → was / were going to

PRIAMA REČ	NEPRIAMA REČ
“I study hard,” he said.	He said (that) he studied hard.
“I am studying hard,” he said.	He said (that) he was studying hard.
“I have studied hard,” he said.	He said (that) he had studied hard.
“I have been studying hard,” he said.	He said (that) he had been studying hard.
“I studied hard,” he said.	He said (that) he had studied hard.
“I was studying hard,” he said.	He said (that) he had been studying hard.
“I will study hard,” he said.	He said (that) he would study hard.
“I am going to study,” he said.	He said (that) he was going to study hard.

• He told me he had hated science at school. (= veta v priamej reči: “I hated science at school.“)

Minulý čas jednoduchý sa mení na predminulý, no často ho pri prevode z priamej do nepriamej reči môžeme vo vete ponechať bez zmeny, najmä vtedy, ak veta obsahuje príslovkové určenie času alebo čas je z kontextu logicky známy a jasný.

• All students knew (that) the war (had) started in 1939.

Predminulý čas sa nemení!

Minulý priebehový ostáva zvyčajne bez zmeny, ak ho prevádzame do nepriamej reči.

• “I was cooking the dinner while Peter was listening to the radio.” → He said he was cooking the dinner while Peter was listening to the radio.

Predminulý čas v nepriamej reči sa môže vzťahovať až k trom odlišných časom v priamej reči. Presný význam nám vždy naznačí kontext, z ktorého daná veta pochádza:

• “I‘ve done my homework.” → She said she‘d done her homework.
• “I did my homework last week.” → She said she‘d done her homework the week before.
• “I‘d done my homework before, but I did it again.” → She said she‘d done her homework before.

Zmeny pri modálnych slovesách

• WILL → WOULD
• CAN → COULD (ALEBO WOULD BE ABLE TO)
• SHALL → WOULD
• SHALL v ponukách a návrhoch → SHOULD
• MAY (ak vyjadruje “možnosť”) → MIGHT
• MAY (ak vyjadruje “povolenie”) → COULD
• MUST (ak vyjadruje “istotu”) → bez zmeny
• MUST (ak vyjadruje “povinnosť”) → HAD TO / MUST
• COULD / MIGHT / OUGHT TO / USED TO / WOULD → bez zmeny

PRIAMA REČ	NEPRIAMA REČ
“I will study hard,” he said.	He said (that) he would study hard.
“I can sing very well,” he said.	He said (that) he could sing very well.
“We shall help you,” he said.	They said (that) they would help me.
“”Shall I open the window,” he said.	He aked if he should open the window.
“I may be back later,” he said.	He said (that) he might be back later.
“You may do it,” he said.	He said (that) we could do it.
“He must have some problems,” she said.	She said (that) he must have some problems
“I must do it,” he said.	He said (that) he had to do it.

Zmeny pri príslovkách

Príslovky a príslovkové určenia z priamej reči do nepriamej meníme nasledovne:

PRIAMA REČ	NEPRIAMA REČ
here	there
now	then / at that moment
today, tonight, this morning / week …	that day, that night, that morning / week …
tomorrow	the next / following day
yesterday	the day before, the previous day
ago	before
last night / month	the night / month before, the previous month
next week / year	the next / following week / year

• ‘I’ll wait for you here tomorrow,’  I said. → I told her I would wait for her there the next / following day.

Keď zámena THIS / THESE používame v príslovkových určeniach času, meníme ich na THAT / THOSE.

• this month → that month
• these years → those years

Ak tieto zámena nie sú súčasťou príslovkových určení časov, postupujeme nasledovne. Porovnajte!

• “This book is interesting,” Fiona told me.
  →  Fiona told me (that) the book was interesting

Ak THIS / THESE / THAT / THOSE používame ako “prídavné meno” - nachádza sa pred podstatným menom, nahrádza ho v nepriamej reči “THE“.

• “This is an interesting book,” Fiona said.
  → Fiona said (that) it was an interesting book.

Ak THIS / THESE / THAT / THOSE používame ako “zámeno” - nenachádza sa pred podstatným menom, nahrádza ho vo v nepriamej reči “IT“, poprípade “THEY / THEM“.

Zmeny pri zámenách

Zámena sa v nepriamej reči pri reprodukovaní výroku z priamej reči menia podľa toho, kto reprodukuje koho priamu reč. Dôležitým faktorom je aj to, komu ju reprodukuje. Všetky tieto zmeny vychádzajú vždy z daného kontextu. Všimnite si!

• “I love you.” sa v nepriamej reči zmení na napr. She said she loved me.

V priamej reči máme zámeno “I”- je to človek, ktorý výrok hovorí. Ak vetu prevedieme na nepriamu reč, musíme i toto zámeno zmeniť. Ak nemáme kontext, je veľmi komplikované určiť kto – komu niečo hovorí, preto sa vždy riadime podľa kontextu.

---

Kedy k zmene (slovesných) časov nedochádza?

Ak sloveso (said, told apod.) uvádzajúce nepriamu reč je v prítomnom čase.

Prítomný čas v uvádzajúcej vete vyjadruje, že výrok padol iba nedávno a je stále relevantný / aktuálny. V takýchto prípadoch nedochádza k zmene časov.

• “I‘m hungry.” → Peter says he‘s hungry.

Ak výrok obsahuje všeobecné pravdy, stále stavy apod.

• “Water boils at 100 °C.”  → She said that water boils at 100 °C.

Ak hovoriaci reprodukuje výrok hneď po tom ako bol vyslovený.

• “I will take a bus,” she said. → She said she will take a bus. (bezprostredné / okamžité reprodukovanie, ktoré je aktuálne)

• “I will take a bus,” she said. → She said she would take a bus. (neskoršie reprodukovanie, ktoré je už neaktuálne)

Ak niečo, čo hovoriaci povedal stále platí (je aktuálne). Toto použitie sa vzťahuje hlavne na situácie, kedy je v priamej reči budúci čas. V takom prípade ho bez zmeny ponechávame aj v nepriamej reči.

• She said that she will cook the dinner. – Povedala, že mi uvarí – stále na to čakám.
• She said that she would cook the dinner. –  Povedala, že mi uvarí – už na to nečakám (buď mi už navarila alebo nie)

Ak reprodukujeme vety, ktoré obsahujú druhý alebo tretí kondicionál.

• Druhý kondicionál: “If I won the lottery, I would travel the world,” she said.

→ She said (that) if she won the lottery, she would travel the world.

• Tretí kondicionál: “If I had taken a taxi, I wouldn’t have missed the plane,” she said. 

→ She said (that) if she had taken a taxi, she wouldn’t have missed the plane.

Ak reprodukujeme výrok, ktorý je v podstate citátom.

• Dalai Lama said that we can never obtain peace in the outer world until we make peace with ourselves.

Ak reprodukujeme nejaký príbeh / historku, nie je za potreby meniť minulý čas na predminulý.

• “I was waiting for my wife, and I saw what happened,” he said.

→ He said he was waiting for his wife and saw what happened.

---

Ďalšie situácie

 Ak hovoriaci reprodukuje niečo, o čom sa vie, že je to pravda (niečo, čo je platné), časy môžeme buď zmeniť alebo ponechať bez zmeny. Väčšinou sa uprednostňuje druhá možnosť.

• “I am interested in cooking,” he said. (= pravda) → He said that he is / was interested in cooking.
• “My sister works for the BBC,” he said.→ He told me his sister works for the BBC. (= Je to stále platné, že pre BBC pracuje.)

Naopak, ak však reprodukujeme niečo nepravdivé (niečo, čo je neplatné) (výrok hovoriaceho považujeme za nepravdivý), k zmene dôjsť musí.

• PRIAMA REČ: “I have had a serious accident,” he said to me.
• NEPRIAMA REČ: He said to me that he had had a serious accident, but he escaped without injury.

• He claimed the Earth was flat.

 Ak reprodukujeme vetu, ktorej obsah je už neaktuálny, časy zmeniť musíme.

Ak je obsah vety však aktuálny v čase jej reprodukovania, časy môžeme ponechať bez zmeny alebo ich zmeniť.

• “I am going abroad next year,” he said. → He said (that) he was going abroad the following year. (= táto veta je reprodukovaná po jeho odchode – je teda neaktuálna, k zmene dôjsť musí)

• “I am going abroad next year,” he said. → He said (that) he is going abroad next year. (= táto veta je reprodukovaná pred jeho odchodom – je teda ešte stále aktuálna, k zmene dôjsť nemusí)

• The forecast said it was going to snow, and it did.

• (Saturday 13 May) Fiona said: “I have got a terrible headache.”
  (Sunday 20 May) Fiona said (that) she had got a terrible headache.

 

Predstavte si situáciu, kde Nikola a Peter potrebujú nového zamestnanca do ich zabehnutej
firmy, ktorá sídli v ich rodinnom dome. Nikola volá uchádzačovi.
Uchádzač odpovie: “I’ll be at your house at seven tomorrow morning.”

O chvíľu neskôr Nikola reprodukuje, čo povedal uchádzač Petrovi.
Nikola: “The applicant says he‘ll be here at nine tomorrow morning.“

V tomto prípade je hovoriaci odlišný, takže “I” sa zmení z pôvodnej vety na “the applicant” alebo “he“. Hovoriaci, ktorý reprodukuje je na odlišnom mieste, čiže “at your house” sa stáva “here” z pohľadu Nikoly.

Ďalší deň uchádzač nepríde. Nikol mu volá neskôr v ten istý deň.
Nikola vraví: “You said you would be here at seven this morning.“

Teraz je čas o jeden deň neskôr, teda “tomorrow morning” sa stáva “this morning“. A sľub je teraz neaktuálny, takže dochádza k posunu časov. WILL meníme na WOULD..